Ako sme mohli...? - 2

25. prosince 2007 v 17:07 | Miša |  Ako sme mohli...?
Gee:
"Ako ti je?" zase som nasucho preglgol. Hej, už mi bolo lepšie, ale stále ma príšerne bolela hlava a občas som sa zatriasol. Stále to nebolo také, ako som si predstavoval. Nechcel som kaziť Mikeymu sviatky, mal by byť s niekým koho má rád a nie starať sa o mňa. Áno, mal by byť s Alic, ale radšej sa vzdal sviatkov strávených s ňou. Bol som mu za to vďačný, ale zároveň som nechcel, aby sa kvôli mne niečoho vzdával. Tobôž nie Alic, sám som ho od polovice novembra počúval, ako sa na Vianoce tento rok teší a už niekedy na začiatku decembra mal pre ňu pripravený darček. Zajtra sú Vianoce, mal by byť s ňou. Nie so mnou.
"Už je to fajn." Asi to bolo aj na mne vidieť, pretože Mikey mi už nesiahal na čelo ani sa netváril tak ustarane.
"Zobral si si lieky, ktoré si si vziať mal?" prikývol som.
"Mikey, pokojne choď za Alic. Nemusíš tu kvôli mne zostávať." Vzdychol si.
"Ja viem, že nemusím, ale chcem. Musí sa o teba predsa niekto postarať." Uškrnul som sa.
"Mikey, sú sviatky. Dobre viem, ako si sa na tohtoročné tešil, tak si ich nekaz starostlivosťou o maróda." Podišiel k posteli a sadol si na ňu.
"Fakt nemaj starosti o moje sviatky. Som rád, že ich strávim s tebou, naozaj." Podozrievavo som sa na neho pozrel. Ale nedokázal som ho už presviedčať, aby pokojne šiel. Zase ma zastavil záchvat kašľa, poondiaty kašeľ! Ide mi to na nervy...
"Čo keby som išiel kúpiť morku a dal ju piecť?" zdvihol som jedno obočie. Tuším aj Mikey má problémy so zdravím preskočilo mu. Nevinne sa uškrnul.
"No čo, aj my si predsa zaslúžime tradičné americké super Vianoce."
"Tak choď." Mávol som rukou a Mikey sa postavil. "Ale pánboh ťa chráň, ak tá morka potom vybuchne." Zasmiali sme sa, aj keď u mňa to vyzeralo skôr ako..ďalší záchvat kašľa, akurát horší než ten predchádzajúci.
"Láska?" Lyn sa na mne nespokojne zavrtela. Ja som bol ešte ospalý, v hlave mi naviac búchalo najmenej milión bubnov a začínal som ľutovať, že Lyn nikdy neodmietnem, keď navrhne, aby sme sa šli tak trochu opiť.
"Hm?" ospalo som si pretrel oči. Ani neviem, ako sme sa vlastne ocitli v posteli v našej spálni, veď sme skončili na zemi... neviem, asi nejaký zázrak, keď už zajtra majú byť tie Vianoce...
"Prečo si včera vravel Mikeyho meno? Po celú dobu?" zastavil sa mi dych. Naozaj som to hovoril? Prečo? Veď je to už tak dávno, čo sme... Bože, na Vianoce sa mi vracajú všetky spomienky, neznášam Vianoce! Tisíckrát som už stihol oľutovať, že som sa k Mikeymu po Vianociach zachoval tak, ako som sa zachoval. Lyn vedela len úplne to najmenej o tom, čo sa stalo, vlastne vedela len to, že sme s Mikeym pohádaní, nevedela prečo a ani sa to nesnažila zistiť. Jedine to som mal na Lyn rád. Že sa príliš nepýtala na moju minulosť.
"Ja... neviem, ani si na to nepamätám... fakt neviem." Dúfal som, že nebolo tak veľmi očividné, ako som znervóznel.
"Hm, tak nič. Čo keby si zašiel na povalu po stromček a šli by sme ho pekne ozdobiť?" nie! Fakt to odo mňa chce?! To som robil naposledy s Mikeym...
"Tak.. tak fajn."
Mikey:
Domov som sa vrátil aj s morkou, líca som mal vyštípané. Vonku bola riadne zima, dokonca aj nasnežilo. Jednoducho pravá vianočná atmosféra. Vošiel som do kuchyne a položil som morku na linku.
"Peknú si vybral." Ozval sa za mnou sarkastický hlas. Otočil som sa - a hlavne som sa zľakol - a zostal som zízať na Gerarda.
"Ty by si mal byť v posteli a nie tu." Pokarhal som ho, hoci vyzeral milo, zababušení v deke aj s šálkou horúceho čaju v ruke.
"Ale no tak, bráško, je mi tu rovnako teplo ako v posteli." Vzdychol som si. Nemal som síl sa s ním o tom hádať. Po prebdenej noci som bol dosť.. vyčerpaný. Niet divu. Celú noc som bol pri Gerardovi a každú hodinu som mu robil studený zábal. Bolo mi ho tak ľúto, keď kričal nech to nerobím, lebo mu je strašná zima. Bolo mi ho ľúto viac než mi ho ľúto byť malo. Bol to môj brat, nie niečo viac. Na Vianoce s Alic som úplne zabudol a trocha som sa za seba hanbil, keď som si uvedomil, že mi to vlastne celkom vyhovuje. Že mi vyhovuje stráviť sviatky s bratom. Gerard bol odjakživa môj vzor, všetko čo robil sa mi páčilo. On sa mi páčil. Až príliš. Naučil som sa s tým žiť a postupom rokov som sa zmieril aj s tým, že on je normálny, že si dokáže nájsť dievča. Vždy, keď bol v láske sklamaný, u mňa našiel útechu a ja som sa musel premáhať, aby som mu nedal najavo, že so mnou by nikdy nemohol byť nešťastný. Nechcel som mu to povedať nikdy, vedel som, že by som v sebe nikdy nenaškrabal odvahu na to, aby som mu to povedal. Aj s tým som sa zmieril. V tieto Vianoce to však bolo iné. Videl som, že mám možnosť zmeniť náš vzťah, ale stále som si nebol istý tým, že to urobiť smiem.
"Budeš aj piecť?" spýtal sa ma.
"Hohó, tak na to si teda netrúfam. Ale stromček by som prichystať mohol." Oči sa mu rozžiarili a šálku s čajom okamžite položil na stôl.
"Milujem zdobenie stromčeka! Však ti môžem pomôcť?" hodil na mňa prosebný pohľad. Zamračil som sa. Postavil sa, zhodil zo seba deku a podišiel ku mne. Aspoň mu nebolo už tak zle, keď vedel aj chodiť. Spojil ruky a nasadil detský výraz.
"Mikeyyyy prosíííím." Mohlo by sa mu dať odolať?
"Ach, tak dobre. Chceš živý alebo umelý? Prisámvačku, keď teraz povieš, že živý, pôjdeš si poň sám, ja už sa von do tej zimy nevrátim, umelý má-"
"Ďakujeeem!" ešte stále mal výraz malého decka. Objal ma. Dočerta, čo to robí? Keby vedel, čo to so mnou robí... vtisol mi bozk na líce.
"To..to by hádam aj stačilo, Gee." Pretisol som pomedzi stisnuté zuby. Odlepil sa odo mňa. Konečne, bože. Nech mi už toto nerobí!
Alic mi sedela na kolenách. "Bože, Mikey, hrozne sa teším na Vianoce!" už polhodinu sa mi rozplývala na kolenách na tému Vianoc. Nie, ja už som sa na Vianoce netešil. Od toho osudného roku som Vianoce priam neznášal. "Čo keby sme pozvali Gerarda?" zabehla mi káva, čo som práve pil.
"ČO?!" vykríkol som a takmer som Alic zhodil na zem.
"Ja viem, ste pohádaní, ale... ste predsa bratia, nie? Dočerta, mali by ste obaja konečne prestať trucovať a zase sa spolu baviť! Veď ste rodina, nie?"
"Ale.. na Vianoce sa to nehodí a.." nevedel som dýchať. Alic bola zrazu strašne ťažká, nevládal som ju udržať. Nie, toto nemôže myslieť vážne! Možno... možno keby to nechcela práve na Vianoce urovnať, možno by som nad tým uvažoval, ale takto..? nie, takto nie. Vianoce znamenali spomienky nenahraditeľné inými spomienkami a nechcel som to meniť. Vianoce, to znamenalo ja a Gerard spolu pred siedmimi rokmi. A to nikto nezmení, dokonca ani Alic nie.
"Bože, Mikey, správaš sa ako malé decko. Dobre viem, ako si mal Gerarda rád! Si tvrdohlavý ako mulica!" pokrútil som hlavou.
"Alic, vieš čo? Pôjdem sa poprechádzať, pusti." Zosadla zo mňa a sadla si vedľa
"Vráť sa skoro domov." Chytila ma za ruku keď som vstával, ale ja som sa jej vyšmykol. Vyšiel som von do zimy. Presne takáto istá zima bola aj pred tými siedmimi rokmi. Prechádzal som sa, bez toho, aby som vôbec rozmýšľal, kam idem, keď som si uvedomil, že stojím pred domom, kde má Gerard byt. Čo asi robí? No čo asi, zdobí s Lyn stromček, smejú sa spolu na starých vtipoch a v pozadí beží buď nejaká vianočná rozprávka alebo aspoň koledy. Už možno porozbíjali pár vianočných ozdôb, spoločne odpratali škodu a možno si aj občas vymenia bozky. Prečo na to myslím? Zvrtol som sa a vybral sa späť domov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lyn-Z Lyn-Z | 28. prosince 2007 v 13:17 | Reagovat

Podla ma sa ti pokracovanie vydarilo ..:D

2 Jesska Jesska | 31. prosince 2007 v 15:52 | Reagovat

zlateno čakám na pokračko...bo zatím sa mi to ľúbi:)

3 Jesska Jesska | 31. prosince 2007 v 15:53 | Reagovat

zlateno čakám na pokračko...bo zatím sa mi to ľúbi:)

4 Jesska Jesska | 31. prosince 2007 v 15:53 | Reagovat

zlateno čakám na pokračko...bo zatím sa mi to ľúbi:)

5 Jesska Jesska | 31. prosince 2007 v 15:56 | Reagovat

no do certa...a mne net blbne...to bue tym:S

6 XDXD XDXD | Web | 1. ledna 2008 v 23:25 | Reagovat

Aaaaaa, kdy bude pokráčkoooo xD?? Ne, nejsem nedočkavá, jen....SEM A DĚSNĚĚĚĚĚ!!!:D

7 Simka Simka | E-mail | Web | 10. prosince 2008 v 13:46 | Reagovat

Sakraaaaaaaa, nech ide za ním xD

8 fallen fallen | Web | 25. prosince 2010 v 23:59 | Reagovat

moc se mi to líbí :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama