Peace,Love,Empathy 1.

18. prosince 2007 v 19:10 | Miša |  Peace, Love, Empathy I
GERARD:
Dnes sa mi to stalo znova. keď ma Keisha odvádzala z areálu školy,, mal som pocit, že by bolo lepšie všetko skončiť. len som tadiaľ prechádzal, no aj tak po mne všetci začali kričať:
"Hej, ty zasratý buzík!"
"Ide miestna buzna!"
"Ako bolo v noci? Zdalo sa ti o chalanoch?"
Ešteže tu bola Keisha. Chytila ma za rameno a viedla ma preč, zase mala utešujúce reči. niežeby som za ne nebol vďačný, ale Keisha by so mnou tiež nebola, keby mi neuverila, že klebety o mojej sexualite vznikli iba kvôli tomu, že som ešte namal babu. Nikdy som jej nepovedal, že moja homosexualita nie je len nejaká hlúpa fáma.
"Gee, nič si z toho nerob. Aj tak je to len banda tupých hláv."
"Keisha, do riti, nemusíš ma utešovať. Dobre viem, že som celej škole na posmech." ´Lebo som na chalanov´Dokončil som si v duchu a vzdychol som si. Zrazu ma Keisha chytila za ruku. Mala ju celú spotenú a keď som na ňu pozrel, v očiach sa jej zrkadlilo napätie, nervozita a očakávanie.
"Gerard, to nie je pravda.Niekto ťa má rád." nežne ma pohladila po predlaktí, nadvihol sa mi z toho žalúdok, až som si chvíľu myslel, že sa povraciam.
"Kurva, Keisha, čo to stváraš?" vykmasol som si ruku z jej spoteného zovretia, ale neodvážil som sa ustúpiť, pod hrozbou, že stratím jedinú blízku osobu.
"Gerard, čo keby som bola tvoja prvá?" zastavil sa mi dych. Prečo práve ona, prečo práve ja? Čo na mne vidí? Čierne vlasy, bledá pokožka, čierne oblečenie a etniesky. Keď som sa tak nad tým zamýšľa, zrazu som zacítil, že ma pobozkala. Privrel som od odporu oči, hneď som ich zase otvoril a odstrčil ju od seba.
"Preboha, Keisha, veď ja som buzerant!" zvreskol som a vyčítavo som na ňu pozrel. Keisha mala oči otvorené dokorán. Uvedomil som si, čo som vlastne povedal a keď som k nej podišiel, aby som ju objal a vysvetlil jej, čo sa deje, odtiahla sa.
"Kurva, Gee, ty si fakt buzík?" prikývol som. S napätím som čakal, čo urobí a dúfal som, že sa neotočí chrbtom a nezmizne mi zo života. "Vieš čo? Daj mi čas, aspoň týždeň, nech si poriadne uvedomím, čo si práve povedal." Vedel som to, tušil som, že sa na mňa vykašle. Len sa smutne pousmiala, zvrtla sa a odišla. Pomaly som začal chápať, že som ju stratil. Chcel som zomrieť. Nemal som nikoho.

FRANKIE:


Dnes na druhú prestávku, ktorú som, ako všetci ostatní, trávil vonku, čosi som si uvedomil. Keď vyšiel von Way, myslím, že krstným menom sa volá...Gerard . opäť sa mu všetci posmievali, nadávali mu - ale to nebol dôvod, prečo som si Geeho všimol. To tie oči. Boli také smutné, také zmierené s tým, čo sa okolo deje. Boli to oči, čo túžili po láske a ja som v tej chvíli zatúžil po tom, aby som mohol byť s ním a byť tým, čo mu tú lásku dá, a prepadať sa mu pritom hlboko do tých nádherných očí.
Nevedel som, kam šiel, len som videl, že s ním bolo nejaké dievča. Takže predsa len je normálny a nie homosexuál? Nevedno prečo ma to zamrzelo. ´Upokoj sa, Frankie, dočerta!´ jednoducho som si nedokázal predstaviť, že by sa vedel bozkávať so ženou. Za to som si vedel predstaviť, ako mi pchá jazyk do krku a celkom ma to vzrušovalo.
Sledoval som ho. Videl som ho, ako sa s tým dievčaťom háda. Dievča odišlo. Gerard tam zostal sám. Podišiel k stromu, kopol do kmeňa a potom s k nemu sadol, hlavu si zaboril do dlaní. Pomaly som podišiel k nemu, čupol som si vedľa a chvíľu som na neho len nemo zízal. Rozmýšľal som, či by osloviť ho znamenalo chybu, ale nemohol som odolať. Natiahol som tuku a odhrnul mu jeho čierne vlasy z tváre. Vyľakane na mňa pozrel, očividne mu bola moja prítomnosť nemilá. Ale ja som sa pevne rozhodol, že dnes sa nenechám ničím odradiť.
"Si v pohode?" spýtal som sa ho, dal mu vlasy za ucho a stiahol ruku späť.
"Daj mi pokoj!" skríkol a stiahol si vlasy späť do tváre.
"Hej, veď ti nič nerobím!"
"Oh, jasné, len si sa prišiel potešiť a vynadať mi do teplých, čo?! Kurva!" mal som pocit, akoby sa mu v očiach zaligotali slzy.
"Aj ja som teplý." Šepol som a zvalil som sa vedľa neho. Ani som si to najprv nevšimol, ale díval sa na mňa. Skúmal ma, od hlavy až po päty. Bolo mi to príjemné, no i tak som na neho výhražne pozrel. "Čo je?!"
"Aj tak si len robíš srandu." Zdvihol sa a bez ďalších slov jednoducho odišiel.
Chvíľu som za ním pozeral a uvažoval nad jeho chovaním. Chápal som ho. A práve to ma prinútilo rozmýšľať nad tým, ako presvedčiť Gerarda, aby mi uveril. Začal som Gerarda chcieť - dostať sa mu pod kožu a zistiť, čo je vlastne zač. bol zaujímavý a čudný a práve to ma na ňom začalo priťahovať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře jsou uzavřeny.


Aktuální články

Reklama