Peace, Love, Empathy 2.

20. prosince 2007 v 20:27 | Miša |  Peace, Love, Empathy I

GERARD:


Vraj buzík! Aj jeho som videla opodiaľ, keď som dnes odchádzal zo školy. Síce nič nevravel, ale... bol tam. Jediná Keisha stála pri mne. Ale už je i ona ďaleko preč. Náhle som v duši cítil ešte väčšie ´ground zero´ než kedykoľvek predtým. Chcelo sa mi zomrieť. Keď som prišiel domov, matku som jednoducho odignoroval a šiel som rovno k sebe do izby. Prešiel som k môjmu nočnému stolíku, sadol si na posteľ a otvoril hneď prvý šuplík. Svetlo sa odrazilo na ostrí ešte nepoužitej žiletky. S napätím som ju vybral von a poťažkal som ju v ruke. Keisha mi toto vždy zakazovala, no ona tu už teraz nebola, cestu som mal voľnú. Priložil som si ostrie k pokožke, ale zostal som nehybne sedieť. Chcem to ukončiť takto? Alebo radšej nejako inak?
Zrazu niekto zazvonil. Zľakol som sa a porezal. Z dosť veľkého škrabanca na predlaktí mi začala vytekať krv.
"Kurva." Šepol som pre seba, ale ani ma nenapadlo vstať a ísť si po vreckovku. Opäť som si žiletku priložil k ruke, tentoraz k žile na zápästí. Jeden pohyb a bude po všetkom. No tak, Gee - vravel som si - nebuď slečinka a urob to, nič ťa tu predsa nedrží, no tak?!
Zavrel som oči a zhlboka sa nadýchnul.

FRANKIE:


Musel som ho nájsť, pripútať k sebe. Po známosti som si zistil kde býva, bola to celkom pekná štvrť s celkom peknými domami, aj ich bol pekný. Našiel som číslo 14 a chvíľu som pozeral na dvere - naberal som odvahu. Napokon som predsa len zatlačil zvonček a zhlboka nádych - výdych. Za pár sekúnd otvoril dvere nejaký mladík, došlo mi, že to asi bude nejaká Geeho rodina. Spýtavo sa na mňa pozrel a ja som sa neisto pousmial.
"Prišiel som za Gerardom, môžem?" prehliadol si a od hlavy po päty a pohľadom zastal najmú na mojich tetovaniach, ktoré bolo vidno - mal som tričko s krátkymi rukávmi.
"Poď dnu." Odstúpil a ja som vošiel dnu. "Ja som Mikey, Geeho brat." Uškrnul sa ja tiež.
"Ja som Frank. Kde Gerarda nájdem?" nemal som chuť tráviť čas v obývačke domu Wayovcov v prítomnosti najmladšieho z nich.
"Choď hore na poschodie a prvé dvere vľavo." Uškrnul som sa na znak vďaky a vydal sa ku schodom. Ďakoval som za to, že schodisko bolo také obrovské, aspoň som si ešte raz mohol premyslieť, či to, čo robím, nie je totálna hovadina. Nemal som však gule na to, aby som sa otočil a odišiel späť. Aj tak si myslím, že odchod by bolo v tej chvíli najlepšie riešenie. Nakoniec som zastal pred jeho dverami a opatrne som zaklopal.
"Mikey?" ozvalo sa tlmene. No čo, síce som nebol Mikey, no i tak som otvoril dvere a vstúpil som. Keď som sa poobzeral okolo seba, uvedomil som si, že závesy sú úplne zatiahnuté, len sem tam presvitá slnko zvonka a celá izba je ladená do tmavohnedej až čiernej.
"čo tu TY robíš?!" ozval sa Gee a ja som na ňom až vtedy spočinul pohľadom. Mal som chuť zaspútkovať, sám som totiž nevedel, čo tu vlastne chcem. Prečo mi to treba? Prečo mám neutíchajúcu potrebu vnucovať sa mu? Lebo je tak isto teplý ako ja? Ale veď on očividne nestojí o nikoho, kto by bol rovnaký ako on, tak čo tu ešte chcem? V duchu som si nadávala, prečo som sem vôbec lozil, keď som si všimol, že Gee čosi skrýva v ruke za chrbtom.
"Čo to máš?" spýtal som sa so záujmom a odvážil som sa podísť pár krokov k nemu. Zostal vzpriamene sedieť a pohľadom skĺzol na ľavú ruku. Vedel som, že tým urobil chybu, pretože hneď zase dvihol pohľad ku mne. Ja som sa však už díval na jeho pažu. Stekal mu po nej veľký prameň krvi, vychádzajúci z škrabanca na predlaktí. V tej chvíli som nemal slov. ´Franke, kurva, prišiel si akurát včas´.
"Nemá ťa to čo zaujímať, vypadni!" tento krát sa však Gee nemohol postaviť a len tak si ujsť, a ani ja som nemal útek v pláne.
Bez slova som podišiel k nemu, vytiahol si z vrecka vreckovku a chytil som ho za porezanú ruku. Zachvel sa, keď som mu prstom prešiel popri rane. Vreckovkou som mu poutieral krv, potom som odkiaľsi vylovil druhú a tou som mu ranu zaviazal. Všetko to prebehlo bez slova, neunúval sa mi ani poďakovať. Niekde vzadu v hlave som si hovoril, že je čas ísť.
"Povedal som, aby si vypadol!" zamrmlal Gee pomedzi zuby a odvrátil hlavu. Ale mne sa naozaj nechcelo ho poslúchnuť! Chytil som ho za ruku a prešiel mu prstom po hánkoch. Prešiel som mu po každom jednom, nevynechal som ani jeden.
"Prečo to robíš?" pozrel na mňa a v očiach sa mu zase ligotali slzy. Ale bolo tak jednoduché povedať mu prečo to robím! Zrazu som to.. vedel.
"Ani ja nechcem byť sám." Pustil som ho a nastavil som ruku na podanie. "Kamoši?" bolo primitívne sa ho to spýtať, hádam by sa to mal pýtať skôr on, nie?!
"Ďakujem." Namiesto toho, aby prijal podávanú ruku, zvalil sa mi do náručia a pevne ma objal. Vyrazilo mi to dych a do nosa mi udrela jeho vôňa. Nikdy, nikdy na tú vôňu nezabudnem, ani keby bol koniec sveta. Pevne som ho chytil a letmo som ho pohladil po vlasoch. Akosi som vedel, že práve to teraz potrebuje.
"Kurva, Gee, vieš, že nemáš za čo."

GERARD:


Pomyslel som si: čo ten tu chce? Ale keď ma ošetril, pomaly som začal veriť, že je ako ja. A potom bolo pre mňa kurevsky ťažké povedať mu, nech vypadne. Dúfal som, naozaj som dúfal, že ma poslúchne, ale nie, on zostal.
Pri jeho dotyku mi začal chrbát brázdiť mráz, ako keby nebol začiatok leta, ale tuhý december.
Voľky - nevoľky som začala veriť, že nie som súdený žiletke...alebo som?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 XDXD XDXD | Web | 30. prosince 2007 v 17:47 | Reagovat

Jeee, chuďátko moje Geeátko :´( xD.. "Ako bolo v noci? Zdalo sa ti o chalanoch?" To se mi líbilo xD.. Jej, a nebo jak si Frank představoval jak se muckají xD.. To by se mi taky líbilo xD..

2 Simona Simona | 26. listopadu 2008 v 9:07 | Reagovat

je to super , len nenaštvi sa na mňa píšeš tam niekedy v dievčenskej osobe.viem je to ťažké písať v inej osobe (z vlastnej skśenosti viem) ale pre čitateľa je to lepšie.Nemusí sa zastavovať nad tými chybami a príbeh môže plynúť ďalej. =))) Simona

3 fallen fallen | Web | 25. prosince 2010 v 12:08 | Reagovat

Krásňoučké :D
Ještě že se Gerard nezabil :D

4 fallen fallen | Web | 25. prosince 2010 v 12:09 | Reagovat

Jo a ještě k minulé kapitole kam se nedají psát komentáře:"Čo na mne vidí? Čierne vlasy, bledá pokožka, čierne oblečenie a etniesky."

Já v tom vidím totální dokonalost :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama