Peace, Love, Empathy 3.

21. prosince 2007 v 17:14 | Miša |  Peace, Love, Empathy I
Keby to vyzeralo ako telenovela... kľudne povedzte xD

FRANKIE:
"Tak poď už." Stepoval som pred Gerardovým domom na druhý deň ráno. Dohodli sme sa, že pôjdeme spolu do školy. Vzal si Mikeyho kľúče, ale ja som mu vravel, nech to nerobí, že nebude vedieť, ktorý je ktorý. "Máš to už?" zasmial sa.
"Už hej." Vybral kľúč zo zámky a s úsmevom sa na mňa otočil. Bol šťastný a bolo to na ňom vidieť, a prvýkrát v živote som bol šťastný aj ja, bez toho, aby som to musel skrývať. Teda - musel som, len pred Geem nie.
"Dokedy máš dnes školu?" jedinou nevýhodou bolo, že sme obaja chodili do iných tried. Bál som sa, že Gee sa bude svojou samotou trýzniť, keď pri ňom nikto nebude. Všera som sa presvedčil, že posmech znáša viac než len zle.
"Do pol tretej, ty?" už sme si vykračovali ku škole a ja som v bruchu zacítil zvláštne chvenie, akoby to bol zázrak, že niekam vôbec s Geem idem.
"Aj ja tak, počkaj ma pred vchodom, OK?" boli sme už pri škole, Gee nebýval od nej ďaleko. Za to odo mňa to bol poriadny kus cesty, budem musieť vstávať o dosť skoršie, ak budeme chcieť spolu chodiť do školy - aby som ho stíhal.
"Jasné." Usmiali sme sa na seba a ja som ho v rýchlosti pohladil po vlasoch. Rozišli sme sa obaja vlastným smerom, držal som mu palce, nech to zvládne.

GERARD:
Dnes som v škole vôbec netrpel, predstava, že hneď po škole sa stretnem s Frankiem, mi úplne stačila. Len som sa stále upozorňoval na fakt, že sa do neho nesmiem zamilovať, lebo by som ho tak od seba mohol odplašiť.
"Čauko, ako bolo?" tľapol ma po ramene, keď sme sa stretli. Uškrnul som sa a prešiel som to bez odpovede, myslím, že tú aj tak nečakal.
"Tak, kam pôjdeme?" spýtal som sa a preložil som si tašku z pravého pleca na ľavé. Najprv pokrčil ramenami, ale potom sa usmial.
"Naši ešte nie sú doma, môžeme ísť k nám." Nevinne sme sa na seba uškrnuli a chytil som Franka pod pazuchu. Za pár minút - hoci to bola možno aj pol hodina, ale cesta nám ubiehala viac než rýchlo - sme už stáli pred rodinným domom Ierovcov a ja som čakal, kým Frankie otvorí. Ranná scéna sa opakovala, akurát bol za to zodpovedný Frankie.
"Aj ty si si tuším zobral cudzie kľúče, čo?" uškrnul som sa a netrpezlivo som začal prešľapovať. Mal som pocit, že Frankovi rodičia by neboli dvakrát nadšený, keby sa od susedov dozvedeli, že ich syn si domov vodí chlapcov namiesto dievčat.
"Nie, len... Už to je." Frankie si vydýchol a ja som vošiel dnu. Bola to celkom pekná hala, štýlovo a zároveň jednoducho zariadená. Kurva, prečo som mal neustále pocit, že Frankie je nervózny? Aj mňa potom chytala nervozita.
"No poď." Zavelil a vybral sa hore schodmi. Hm, tiež má izbu na poschodí, ako ja. Hm, tiež má čierne dvere a dočierna ladenú izbu. Ako vidím, našli sme sa.
"Máš to tu celkom fajn." Poznamenal som a zhodil svoju tašku na zem. On urobil to isté. Zostali sme na seba hlúpo, nemožne zízať. Neviem, čím to bolo, ale mal som pocit, že to nebolo tým, že by nebolo o čom rozprávať.
Zrazu sa na mňa Frankie vrhol a snažil sa vopchať svoj jazyk do môjho krku. Ja som bol ale v takom strašnom šoku, že som nedokázal ani trocha pootvoriť ústa a dovoliť mu to. Chytil som ho za plecia a zadýchane, ako keby som práve zabehol maratón, som ho od seba odtisol.
"Frankie, do piče, čo to robíš?!" bol ticho, neodpovedal mi. Chytil ma za boky a znovu sa ku mne až nebezpečne priblížil. Nechápal som - nechcel som chápať. Akoby som ešte stále nevedel uveriť, že Frankie je naozaj tu a len sa mi nezdá.
"Gee, kurva, netvár sa, že nechápeš." Sklonil som hlavu. Začal som si žmoliť prsty a ruky nervózne trieť o seba. Teraz som naozaj začal byť nervózny.
"Bože, Frankie... jasné že chápem, ale.. ty nechápeš, že to urobiť nemôžeme!" vyvliekol som svoje boky z jeho rúl a ustúpil som o pár krokov. Bál som sa, že ak nepochopí moje obavy, neodolám jeho prosbe, ktorá sa mu odrážala v očiach a s radosťou budem súhlasiť s tým, aby sme naozaj boli spolu.
"Nie, Gee, tak nehovor. Vieš sám, že to tak vôbec necítiš, však to vieš?" opäť som sklonil hlavu. Počul som, ako ku mne pomaly ide. Ukazovákom a palcom mi zdvihol bradu a pozrel sa mi do očí. Chcel som odvrátiť pohľad, ale nemohol som. Cítil som Franka, ako ma chytil za zátylok a jeho tvár sa pomaly začala približovať k mojej. Privrel som oči a naše pery sa spojili. Zaboril som mu prsty do vlasov a slastne zavzdychal do jeho úst.
"Pozri, čo so mnou robíš." Zašepkal som, keď sme sa od seba odtrhli a ja som už držal jeho hlavu v dlaniach. Ani som tak netúžil vidieť jeho nahé telo - hoc aj tá túžba mnou dosť silne lomcovala - ako som chcel, aby sa táto chvíľa nikdy neskončila a trvala večne.
Rukami mi vkĺzol pod tričko a začal mi pohládzať boky, brucho a vrch hrude. Ústami sa prilepil k môjmu krku a začali mi ho jemne bozkávať a olizovať. Neviem, či mi niekedy niečo robilo tak dobre, ako toto! Zaklonil som hlavu a zavzdychal.
"Aaaaah Frankie!" rukami som prešiel po jeho celom chrbte, až som pristál na jeho zadku, ktorý som lačne stisol. Tento raz zavzdychal Fee.
"Môžem ti rozopnúť nohavice?" spýtal som sa opatrne, avšak bez toho, aby som sa od neho vzdialil čo len na centimeter. Páčilo sa mi, keď sa naše telá dotýkali, páčil sa mi Frank a ešte viac sa mi páčili jeho bozky, tie boli kurevsky dobré!
"Na čo sa pýtaš?" zachraptel mi to vlasov a ja som sa pustil do rozopínania.
S rozopínaním som nemal problémy, za chvíľu sa mi už poskytol pohľad na Frankove boxerky. Aj na ne som dostal chuť - preboha, a to som sa ešte pred pár minútami hrozne bránil!
"Teraz ja." Bez zvolenia sa chytil poklopca mojich nohavíc. Neubránil som sa slabému zachveniu - ba nie slabému, priam sa so mnou zatriasol svet. Nešlo mu to však. Zachechtal som sa a pomohol som mu s tým. Obaja sme teraz oproti sebe stáli len v boxerkách a tričkách.
Ani neviem, ako to všetko bolo, len viem, že za pol hodinu sme ležali pri sebe, tesne sa objímali a lepili dokopy naše spotené telá. Chcelo sa mi spať, ale nebolo možné odpočinúť si, keď mal Frankie položenú hlavu na mojej hrudi a ukazovákom stále krúžil po mojej pokožke dookola. Nemohol som sa zbaviť husej kože. Zrazu zazvonil mobil.
"Nezdvihnem to." Zašepkal som Frankiemu do vlasov. Usmial sa a prikývol. Lenže mobil neúnavne vyzváňal a ja som stratil nervy.
"Čo je?!" zakričal som do telefónu. Bol to Mikey, čo, dočerta, chce?!
Spadla mi sánka. Frank sa podoprel o lakeť a pozrel na mňa. V očiach sa mu zračila otázka, ale ja som nevedel ani poriadne dýchať. Mal som dokonca pocit, že som celý zbledol. Bál som sa, že sa rozplačem.
"Sťahujeme sa." Zašepkal som a priložil som si ruku na oči. V mysli som mal totálne temnom prázdno a cítil som sa, akoby sa mi mali roztrhnúť pľúca. Prečo sa mám sťahovať teraz, keď som... šťastný, kurva...?!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Anett Anett | Web | 25. prosince 2007 v 14:29 | Reagovat

Moc rychlé, myslím to stěhování, ale jinak se mi to zatím páčí

2 XDXD XDXD | Web | 30. prosince 2007 v 18:08 | Reagovat

Páčilo sa mi, keď sa naše telá dotýkali, páčil sa mi Frank a ešte viac sa mi páčili jeho bozky, tie boli kurevsky dobré! Mě se to tak pááááčíííííííí xD!!!! Fňuk ale nemůže se odstěhovat, to mi nemůže udělat, neeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee xD!!!

3 →☼fallen angel☼← →☼fallen angel☼← | Web | 30. srpna 2008 v 16:10 | Reagovat

nééééé ať se nestěhujou x(

4 fallen fallen | Web | 25. prosince 2010 v 12:14 | Reagovat

[3]: já už tady jednou byla? O_o xDDDD

ach jop, rodiče jsou krutí :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama