Peace, Love, Empathy 4.

22. prosince 2007 v 23:50 | Michaelka |  Peace, Love, Empathy I
Pokračovanie xD
FRANKIE:
"Sťahujeme sa." Zašepkal a videl som, ako si priložil ruku na oči. Neviem, čím som bol vtedy zaslepený, ale vôbec som nechápal, prečo ho to tak vzalo. Môžeme sa teda normálne stretávať, nič sa na tom nemení, nie? A naviac - pôjde na novú školu, môže začať odznova!
"Hm, a kam?" spýtal som sa, sklonil som hlavu a začal mu bozkávať rameno. Hoci moje pery sa s jeho pokožkou spriatelili len nedávno, okamžite sa stali najlepšími priateľmi a nemohli bez seba byť - rovnako ako ja bez Gerarda. Už viem, že odjakživa som ho potreboval k žitiu, stačil mi jeden pohľad na jeho tvár a bol som šťastný. Ako to, že teraz neskáčem kilometre vysoko, keď mám viac?
"Do New Yorku." Krátko privrel oči a nasucho preglgol. Perami som zastal na jeho krčnej tepne. Dych sa mi zastavil. Do New Yorku? Do NEW YORKU?! To.. to predsa nejde, nie! Posadil som sa na posteli a čaro milovania, ktoré sa ešte vznášalo vo vzduchu, okamžite zmizlo. Už som pochopil, čo ho na tom tak vzalo. I on a posadil, prehodil si nohy z postele na zem a hlavu si zaboril do dlaní.
"Síce... síce sa nebudeme vídať často, ale... nebude to také zlé, nejako to vyriešime." Slabo pokrútil hlavou. Prečo musí byť tak tvrdohlavý?! Prečo si nechce pripustiť, že sa to vyriešiť dá?!
"Kurva, Frankie, zase nič nechápeš! Nie že sa neuvidíme často, neuvidíme sa vôbec! Pochybujem, že ťa rodičia pustia za svojim frajerom a moji tiež nebudú dvakrát zhovievaví!" pritisol som sa k nemu a objal okolo pliec. Áno, mal pravdu, ale stále tu boli víkendy, voľné dni, prázdniny. Nevedel som, ako mu mám povedať, aby myslel optimistickejšie a tak som ho na znak pochopenia pobozkal do vlasov.
"To nejako zvládneme, láska, neboj sa." Plecia sa mu začali otriasať vzlykmi a padol mi do náruče. Nežne som ho objal a dal som do toho objatia všetku nádej, ktorú som cítil. Nie, nebolo jej síce nijak veľa, no vedel som, že aj to málo mu stačí. Zrazu buchli vchodové dvere a ja som stuhol. Mama! Už je doma!
"Frankie, zlatko, už som doma." Ozvalo sa zdola. Gerard bol však na mne stále pritisnutý a obaja sme boli nahí -až na tielka, tie sme si akosi nestihli vyzliecť. Bolo počuť ako mama vychádza po schodoch a hmká si nejakú pieseň.
"Gee.. hm.. ide mama a..." nemusel som ani dopovedať a Geemu zjavne došlo, že ak mama vojde a uvidí nás, ako sa polonahí objímame, bude z toho veľký trapas.
"Frankie, zlatko, čo bolo v škole?" zrazu zastala pohľadom na Gerardovi. Našťastie sa stihol obliecť a ja tiež. "Ach, máš tu kamaráta...kto to je?" pobavene sme sa na seba pozreli. Kamarát, hm... keby tak vedela, čo sme tu robili! (proste sranda no XD)
"M-mami, toto je Gerard... je to... spolužiak." Bolo mi trápne a zároveň do smiechu. Skoro ma premohla túžba povedať mame, že Gee je môj milenec, ale ubránil som sa tomu. Gee naznačil perami pozdrav a slabo mame kývol. Dočerta, to sme vydarená trojica, len čo je pravda! Ani som nevedel, kto z nás je vo väčších rozpakoch.
"Tak ja vás teda nechám." Usmiala sa mama a odišla. Zavrel za sebou dvere, čo nikdy doteraz nespravila, čo sa s ňou deje?
"Tuším ju rozhodil stav tvojej postele." Poznamenal veselo Gerard. Ani som sa nestačil diviť, aký je ten chalan náladový, veď ešte pred chvíľou mi plakal v objatí.
Pozrel som sa na posteľ a skoro ma vystrelo. Bola celá neuveriteľne rozhádzaná. Kurva, zabudol som ju ustlať! Ono by to ani nebolo také zlé, keby sa na vankúši aspoň nečrtali tvary našich hláv. Chcel som poznamenať, že ak budeme spolu spať u nich alebo u mňa, musíme sa krotiť, ale obaja sme vybuchli hurónskym rehotom. Počkať - čo nám bolo také smiešne?
"Už budem musieť ísť." Povedal po chvíli Gerard a tak sme sa rozlúčili. Podišiel ku mne, vtisol mi poriadny bozk a bez akéhokoľvek pozdravu si zobral svoju tašku a odišiel. Zasmial som sa - ako môže byť niekto tak ľahostajný? Vzal som do ruky mobil a vytočil Geeho číslo. Ihneď to vzal.
"Ako je možné, že už mi chýbaš?" vyletelo zo mňa skôr, než som sa nad tým vôbec stihol zamyslieť. Čo to trepem za somariny? Veď sme chlapi, tak na čo také rečičky?!
"To neviem, ale to istí sa deje aj mne." Príjemne ma zahrialo pri srdci.
"Oh, to je od teba milé." Obaja sme sa zasmiali. "Budeš dnes na mňa ešte mať čas?" to som sa mohol spýtať rovno, nemuseli sme začať ľúbostnými drýstami.
"Jasné, o šiestej buď u mňa." A zavesil.
GERARD:
Keď som prišiel domov, ani ma neprekvapilo, že Mikey sedí u mňa na posteli a listuje si v nejakom časopise, určite to bol komiks. Vždy po mne niečo chce a ja mu to, samozrejme, ako starší brat nikdy neodmietnem. Ako by som mohol? Veď ten jeho kukuč, ktorý nasadí vždy, keď niečo chce, je proste neodolateľný.
"Hľadala ťa tu Keisha." Povedal na privítanie. Ale počkať - Keisha? Čo odo mňa mohla chcieť? Veď sme sa predsa akosi.. odcudzili, dala mi jasne najavo, že moju orientáciu -zatiaľ, ako ona vraví - nevie prekúsnuť. "Kde si bol?"
"S Frankiem." Pokrčil som plecami, akoby som mal nejakú Keishu totálne na háku, hoci to tak ani zďaleka nebolo.
"Čo s ním máš?" spýtal sa Mikey pobúrene a odhodil komiks bokom. Fajn, chce to vedieť, tak prečo by som to mladému pánovu tajil, všakže?
"Spíme spolu." To Mikey očividne nečakal. Chvíľu na mňa zostal pozerať ako na zjavenie. Potom vyskočil na nohy, podišiel u mne a zatriasol mnou, ako keby som spadol z nejakého ovocného stromu. Čo to dočerta ten chlapec robí? Šibe mu?
"Kurva, Gerard, neuvedomuješ si, že on ťa jednoducho nemôže mať fakt rád?" pousmial som sa. V jednej veci som si bol istý. Vo Frankovi.
"Neboj sa, Mikey, nespálim sa." Pokrčil plecami.
"Chcel som ti len dobre."
"Nechaj ma byť aspoň chvíľu šťastným." Chápavo sa na mňa pozrel a vyšiel z izby.
Ach, Frankie!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lyn-Z Lyn-Z | 23. prosince 2007 v 17:07 | Reagovat

Velmi vydarena cast:D"Kamarát, hm... keby tak vedela, čo sme tu robili!" ...:D

2 Anett Anett | Web | 25. prosince 2007 v 14:38 | Reagovat

Ale tak jo, líbí se mi to. Jen Mikey je nějaký divný, není on zabouchnutý taktéž do Gerarda? Ale zase, kdo by nebyl, že?

3 XDXD XDXD | Web | 30. prosince 2007 v 18:15 | Reagovat

Kamarát, hm... keby tak vedela, čo sme tu robili! xDxDxD Nemá chybu xD..

4 →☼fallen angel☼← →☼fallen angel☼← | Web | 30. srpna 2008 v 16:20 | Reagovat

hihi supr část x)

5 fallen fallen | Web | 25. prosince 2010 v 12:21 | Reagovat

[4]: moje dva roky staré komentáře jsou tak strašně stupidní... -__- xD

Krásná část, Frankova mami je fakt super :D A věta "Spíme spolu" je zabíjející xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama