Peace, Love, Empathy 5.

25. prosince 2007 v 22:14 | Michaelka |  Peace, Love, Empathy I
Fúúú xD Nom, snaha bola… či sa mi to vydarilo…
GERARD:
Už o pol šiestej som nervózne sedel na posteli, líčenie urobené čo najkrajšie a chvíľami som mal pocit, že kolínskej som si dal akosi veľa. No a čom aspoň nebudem zapáchať. Bože, mám prvé rande v živote! To preto som taký nervózny.
Presne o šiestej niekto zazvonil a ja som vedel, že ten niekto je Frank.
"Idem ja!" zakričal som, keď som začul buchnúť dvere na Mikeyho izbe. Rozpačito som sa na neho usmial, keď som nadšene bežal okolo neho. Pokrútil hlavou. Viem, myslí si o Frankovi, že mu nemôžem veriť a hoci bol jeho názor pre mňa dôležitý, Franka by som sa kvôli tomu nikdy nevzdal. Ťažko vysvetliť chalanovi, čo je normálny, ako sa cíti teplý, keď si niekoho nájde. A obzvlášť ak je to niekto ako ja.
"Ahoj, láska." Otvoril som a vyšiel som Frankovi v ústrety. Všimol som si, že v náručí drží psa, také malého bieleho, ktorý sa mu úžasne hodil k jeho čiernemu oblečeniu. Vyzerali spolu, ako keby prišli z rozprávky. "Ty máš psa?" ukázal som na to malé biele čudo, podišiel som k nemu a poškrabkal ho za ušami. (toho psa, nie Frankieho xD).
"Nie, je pre teba." Užasnuto som sa pozrel na Franka a ten mi vtisol psa do rúk.
"Ale, Fee, ja mám na psov alergiu." Frankie zbledol v tvári a sklopil oči. Mal som čo robiť, aby som nevybuchol smiechom, samozrejme, že žiadnu alergiu nemám.
Pristúpil ku mne a chcel mi psa zobrať preč. "Sorry kamoš, mal som to vedieť." Nevedno prečo mi ho prišlo strašne ľúto.
"Ale no tak, ja som žartoval." Zasmial som sa, pritúlil som si šteňa a pobozkal som Frankieho na líce. Ten sa však tváril kyslo. "Ale no tak, Frankie, predsa sa nehneváš?" vtisol som mu ešte jeden bozk, ale teraz už poriadne, na ústa. Vedel som, že bozkom neodolá. O chvíľu sa už naše jazyky preplietli, úplne sme zabudli, že tam je ešte aj to malé šteňa, trocha sme ho asi stisli. Nevedeli sme o ňom, dokiaľ sa neozval. Rušil nás naschvál alebo čo? Začal drzo kňučať, obaja sme na ňom spočinuli pohľadom.
"Aké mu dáš meno?" spýtal sa Frankie potichu. Chvíľu som myslel, že ho pomenujem po Frankovi, ale nie, to by sa mu nehodilo, je predsa celý biely.
"Žeby.. Cackle?" Frankie dvihol obočie. "No, keď sa smeje, znie to, ako keby sa chichotal." Pokrčil som plecami a hádam som sa aj začervenal, keď na mňa Frankie tak zvádzajúco pozrel. Sklonil som hlavu a pozrel na Cackleho. "A na čo si mi ho vlastne dal?"spýtal som sa, otočil a niekam sa vybral po ceste smerom doprava. Ani neviem kam, proste... len tak. Cackleho som zvieral v náručí.
"No, keď sa odsťahuješ, aby... aby ti mal kto robiť spoločnosť a aby...si si na mňa občas spomenul." Zastal som a zízal som na Frankieho. Nevedel som prečo ani ako, ale uvedomil som si, že hoci Franka poznám len chvíľku, pár dní, milujem ho. Mal by som mu byť vďačný už len za to, že je tu so mnou, že sa o mňa zaujíma. Nechápal som, ako som mohol žiť toľké roky bez neho. V jeho prítomnosti som sa napriek všetkým problémom cítil bezprostredne šťastný. Nezáležalo na tom, čo sa deje okolo nás, záležalo len na tom, že chceme byť spolu, v tejto chvíli som nechcel myslieť na to, aké to bude, keď budem celé týždne bez neho, až v New Yorku. Na tú myšlienku som zatiaľ nebol pripravený.
"Čo je?" zastavil aj Frankie a párkrát zažmurkal. Bol... tak krásny! Chcel by som vedieť, čo si o mne myslí.
"Fee, čo odo mňa vlastne chceš?" príliš neskoro som si uvedomil, že to znelo skôr ako výčitka než ako prejav záujmu. "Ja..." nenašiel som však v sebe žiadne slová na ospravedlnenie. Zrazu mi bolo nanič. Topánkou som začal ryť do zeme a Cackle sa mi v náručí nespokojne zamrvil.
"Kurva, Gee, bol som asi na omyle, keď som si myslel, že to vieš, čo?" pozrel som mu do očí a prvýkrát som nemal ani potuchy o tom, čo sa mu to v nich odráža. Podišiel ku mne, chytil mi hlavu do dlaní a ja som na pár sekúnd privrel oči. "Keby mi na tebe nezáležalo, nespal by som dnes s tebou."
"Páčilo sa ti to?" mne áno - povedal som si sám pre seba a vyzývavo som sa na neho uškrnul. Podvihol obočie, ale pritúlil sa ku mne. Zase sme trošku zmačkli Cackleho, ale v tej chvíli to bolo úplne, úplne jedno.
"Dnes mi dávaš hlúpe otázky, jasné, že sa mi to páčilo." Uškrnuli sme sa a v tom okamihu ma Frankie pobozkal. Túžobne som ho chytil za zátylok, keď som si pobavene uvedomil, že sme na ulici.
"Počkaj, láska." Zašepkal som a mierne som sa od neho odtiahol. Opreli sme o seba naše čelá a Cackle nám obom začal oblizovať brady. Začali sme sa smiať a chvíľa nabrala také zvláštne čaro, na aké budem ešte dlho spomínať. Ak vôbec niekedy zabudnem.
"Už musím ísť domov." Povedal Frankie po chvíli a mne zase zostalo smutno. Nechcel som, aby sa naša spoločná chvíľa skončila, chcel som byť s ním.
"Tak ahoj zajtra." Slabo sme si zakývali a s Cacklem som sa vybral domov.
FRANKIE:
Premýšľal som nad Geem, ruky som mal vo vreckách a nohami som šuchtal. Domov sa mi vôbec nechcelo, radšej by som šiel niekam inam, ale mal som presne určený čas, kedy sa mám vrátiť. Zrazu sa mi niekto postavil do cesty. Zdvihol som pohľad - bože, neznášam tú svoju malú výšku!- a pozrel som sa do tváre... Mikeymu.
"Odkiaľ ideš?" začal príkro. Čo sa mu stalo? Veľa si vypil alebo čo? Veď minule bol celkom v pohode. Uškrnul som sa.
"Bol som s Gerardom a-"
"Viem, že spolu spíte." Skočil mi do reči a ja som na neho zostal zarazene pozerať.
"To ti povedal Gerard?" prikývol. Akosi mi vyschlo v krku. Mikey sa zrazu priblížil tak nebezpečne ku mne a schmatol ma za golier. "Čo - čo to robíš?"
"Mám Geeho fakt zkurvene rád. Si jeho prvý, vieš o tom?" vypleštil som na neho oči. Gerardov prvý? Ja? Dočerta! To som ani len netušil! "Ak mu ublížiš, aj keď len málo, prisahám... zabijem ťa." Striasol som jeho ruky zo svojich pliec.
"Nikdy by som mu neublížil. Vieš, ja ho milujem. A nezáleží na tom, či som jeho prvý alebo stý." Otočil som sa. Pokračoval som v ceste domov.
"Ak Geemu niečo povieš... je to len medzi nami, jasné?" uškrnul som sa pre sebe. No to určite! Prečo by som mal pred Gerardom niečo tajiť? Okamžite som vybral mobil a vytočil jeho číslo.
"Niečo sa deje, láska?" spýtal sa.
"Hovoril som s Mikeym." Po ničom inom som v tej chvíli netúžil tak veľmi, ako po tom, aby som mohol vidieť, ako sa Gee tvári.
"Čo chcel?" cítil som, ako zatajil dych.
"Nič také. Len chcel, aby som ho ubezpečil, že ťa nesklamem. A tak som ho ubezpečil. Povedal som mu, že ťa milujem. A hovoril som pravdu." Posledné slová som takmer zašepkal. Nebolo priskoro vyznať mu lásku?
"Aj ja teba. Milujem ťa." Chvíľu bolo zamilované ticho. "Tak ahoj."
"Ahoj." Položil som.
Milujem ťa, Gee.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 XDXD XDXD | Web | 30. prosince 2007 v 18:21 | Reagovat

Chudák Cackle xD.. Jestli to takhle pude dál, tak z něho bude psí tlačenka xD..

2 fallen fallen | Web | 25. prosince 2010 v 20:00 | Reagovat

Awwww :D
Já chci taky takového psíka, a ne tu potvoru co mám doma. T.T xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama