Peace, Love, Empathy 9. - KONIEC

30. prosince 2007 v 19:51 | Michaelka |  Peace, Love, Empathy I
Takže, toto je posledný diel. Aby som povedala pravdu, túto story som dopísala len z nutnosti a hoci je moja prvá, takmer vôbec mi neprirástla k srdcu. Ale s mojím prvým Waycestom to tak nie je, takže sa môžete tešiť na ten xD Veselé čítanie môjho prvého konca xD.
FRANKIE:
Totálne všetko sa pokazilo. Veď prečo by mne, Frankovi Ierovi malo niečo vychádzať, že?! Nemocnicu, kde Gee leží, som nenašiel. Obvolal som úplne všetky v meste, no nikde o nijakom Wayovi nič nevedia. Možno Mikey zaistil, aby o Gerardovi nikomu nepovedali, ani keby sa na neho pýtal hocikto. Keby som sa na neho pýtal ja. Stále mám v pamäti tú chvíľu, keď mi Mikey vmietol do tváre, že nemám právo Gerarda vidieť. V tej chvíli som jednoducho nenachádzal slová na to, aby som mu to vysvetlil, všetko vo mne viazlo. Mohol som na svoju obranu naznačiť aspoň malé "ale", lenže som mal pocit, že keď na to otvorím ústa, vylezie zo mňa vzlyk.
Ako sa Gee má? Do školy nezačal chodiť ani po týždni. Čo s ním je? Bál som sa ísť k nemu domov a keď som mu volal, ozývalo sa mi, že adresát je nedostupný. Neskôr, že volané číslo neexistuje. Zmenil si číslo a vôbec sa mi neozval. Keby som aspoň vedel, čo zlého som urobil, že je na mňa nahnevaný. Možno by som mu to dokonca vyvrátil, ale takto nie je ako. Niekedy som len tak stál na rohu ulice, kde býva, no ani raz nešiel. Ani jeden jedinký raz. Cítil som sa... ako.. vypumpovaný. Odišiel zo mňa všetok život a nahradilo ho len večné plakanie po nociach. Každé ráno som si musel nanášať vrstvu mejkapu, aby nebolo vidno kruhy pod očami. Bez Geeho život proste nemal zmysel.
GERARD:
"Mikey? Nevidel si Franka?" spýtal som sa hádam po stý krát. Už štvrtý deň som bol v nemocnici a Frank sa za mnou vôbec nebol pozrieť. Asi mu ani nebolo divné, že nechodím do školy, alebo čo. Ako.. ako mi mohol po celú tú dobu klamať? Aj tak som mal v sebe celé tie štyri dni nádej, že príde, že určite príde, alebo sa na mňa aspoň bude pýtať.
Mikey si vzdychol. Posledná kvapka nádeje zo mňa zmizla, už ani nemusel odpovedať. "Nie, Gee, ani sa tu neukázal." Prečo sa mi zdalo, že sa mu v očiach odrazila radosť, keď to vravel? Ale nie, zase si namýšľam. Mikey by predsa nebol škodoradostný, na to ho poznám už dlho. V posledných dňoch sa mi všetko zdalo podozrivé, dobre som vedel, že okolo mňa všetci chodia po špičkách. Dnes ma mali prepustiť. Mamu riadne vzalo to, čo som urobil a prvý deň bola na mňa nahnevaná, ale potom sa o mňa až prehnane starala. S otcom som ani poriadne nehovoril. Prišiel ku mne, chytil ma za ruku a povedal: "Už to viac nerob, Gerard. Máš nás a my ťa máme radi." Očakával som, že ma to poteší, ale moje srdce na to nijak nezareagovalo. Pretože som chcel, aby tam namiesto otca stál Frank a hovoril: "Už to viac nerob, Gerard. Máš mňa a ja ťa mám rád."
"Počuj, Gee...mamka vravela, že ju mám ospravedlniť, lebo dnes nemôže a..." vrhol som na neho zvedavý pohľad. "... mám ti povedať, že do školy, do ktorej si doteraz chodil, už chodiť nebudeš. Do školy začneš chodiť až v New Yorku. A... sťahujeme sa už za tri týždne." Už je tu sťahovanie. Opustím všetko toto tu. Prvýkrát ma to potešilo, možno zabudnem na Franka. Ach, Frank. Všetky moje myšlienky sa točili len okolo neho, aj keď mi to pripomínalo len tú hroznú bolesť, čo som zacítil, keď som ich vtedy zbadal. Čím som si zaslúžil toto sklamanie?!
"Mikey... môžem ťa o niečo poprosiť?" spýtal som sa potichu. Prikývol. "Choď domov, zober si Cackleho a zanes ho do najbližšieho útulku pre psy, na ktorý natrafíš." Vypleštil na mňa oči a ja som musel uhnúť pohľadom. Toto boli najťažšie slová, ktoré som len mohol povedať. Cackleho som sa vzdal a tým som sa neoficiálne vzdal aj Franka. Chcel som, aby zmizol z môjho života úplne.
"Gee, naozaj to chceš? Dal ti ho predsa Frank a..." rukou som ho zastavil a s navonok ľadovým pokojom som prikývol. V mojom vnútri to ale vrelo ako v peci. Naozaj to chcem? Či to naozaj chcem? Nie, nechcem. Chcel by som, aby bolo všetko inak, aby so mnou bol Frank a.. aby ma mal rád naozaj tak, ako mi to vravieval tie v dni. To boli najkrajšie dni, ktoré som v New Jersey prežil. Nič krajšie som tu nezažil. Tie spomienky... to je to najkrajšie, čo si so sebou môžem odniesť ako pamiatku na Franka. Pretože to bude pamiatka na Franka, ktorý ma miloval a ktorému na mne záležalo. Chcel som vymazať ten okamih, kde som ho videl s Keishou, alebo ho aspoň nechať tu. Ach, Keisha. Tá za mnou prišla. Čo som jej mal povedať? Sme znova priatelia. Neviem prečo som to urobil, ale...nevedel som jej povedať, nech ide niekam. Nikdy som sa jej ale neopýtal, prečo sa objímala s Frankiem.
*o tri týždne neskôr*
FRANKIE:
A potom ma osvietilo. Nechápem, ako je možné, že mi to nenapadlo skôr, ale až o dlhé tri týždne, strávené bez Gerarda. Už zo mňa nešli ani slzy, toľko som ich vyplakal. Nechápem, ako ma mohlo nenapadnúť, že Keisha o ňom možno bude vedieť. Tak som šiel za ňou, počkal som si na ňu pri skrinkách, ako ona vtedy na mňa. Keď ma tam zbadala, zarazene na mňa pozrela, ale nepovedala nič.
"Keisha...ehm... prosím ťa, čo je s Gerardom?" vyletelo zo mňa. Položila do skrinky učebnice, zobrala si tie, čo práve potrebovala a keď sa na mňa otáčala, skrinku hlasno zabuchla. Skúmavo si ma prezerala, ako keby som bol nejaký exemplár v múzeu a potom prižmúrila oči. Aj ona mi chce vynadať, podobne ako Mikey? Ale potom jej ten výraz z tváre zmizol a nahradil ho poloúsmev.
"Myslela som, že to vieš." Mykla plecami. " Dnes sa Gerard predsa sťahuje do New Yorku." Zostal som na ňu vyvalene pozerať, zase raz neschopný slova. Som taký hlupák, hlupák, HLUPÁK!! Ako som mohol zabudnúť na to, že sa Gee sťahuje? Teda, nevedel som, že dnes, ale vedel som predsa, že niekedy v najbližšej dobe áno! Bol som predsa pritom, keď mu to Mikey oznámil. "Frankie..." naklonila sa ku mne, keď zbadala, ako sa mi do očí hrnú slzy. "...choď k nim, možno ich ešte zastihneš." Žmurkla na mňa a otočila sa. Do žíl sa mi vlievala nádej, keď som utekal k ich domu.
Zastihol som ich len tak-tak. Pred domom už stála dodávka a v nej som zazrel Gerardovu siluetu. Bože, vidím ho po troch týždňoch!! A aj keď som videl len jeho chrbát, bol som presvedčený, že skrásnel. Pred domom sa rozprával Mikey s nejakým chlapcom, čo mal dlhšie skoro čierne vlasy. Chcel som rýchle vkĺznuť za Geem do dodávky, ale Mikey si ma všimol a podišiel ku mne aj s tým chlapcom. Víťazoslávne si ma premeral a potom ukázal na toho chalana.
"Toto je Bert, Frankie." (XD). No a čo mám ja s nejakým Bertom, myslel som si. "Bert je Gerardov priateľ. Chápeš?" oblial ma studený pot. Bert. Gerardov priateľ. Tie slová sa mi v hlave znova spájali do tej hrozivej vety, čo mi dunela v mozgu a bodala ako nože. Nie, neverím. Tento... vlasatý idiot má nahradiť mňa?! Veď... veď Gee vravel, že... že miluje mňa! Rozbehol som sa do dodávky.
Gerard sa na mňa obrátil a krabica, čo držal v ruke, mu padla na dno dodávky. Premeral si ma, ako keby neveril, že som to fakt ja a podišiel ku mne. "Čo tu robíš?!" vyštekol na mňa. Asi som bol mimo, keď som si myslel, že sa mi hodí okolo krku a bude si užívať moju prítomnosť. Nie asi, ale určite som bol mimo. Chcel som ho chytiť za ruku, ale uskočil pred mojím dotykom, ako keby som ho mal niečím nakaziť.
"Gee... čo sa stalo? Myslel som, že sa milujeme a...?" nemal som slov. Bolo mi nanič. Tak nanič ako nikdy. Mal som chuť vyliezť pred dodávku, lahnúť si tam a počkať, kým sa rozbehne a prejde ma.
"Čaká ma Bert, Frankie. Jeho milujem. Teba už nie." Chcel odísť, ale ja som ho chytil za rukáv. Priložil som svoje pery na jeho. Poslednýkrát, bože, poslednýkrát ich ochutnávam. Nič okolo nás zrazu neexistovalo, žiaden Bert, nič. Ale Gee sa odo mňa odtrhol. "Berta som spoznal na jednom žúre. Zoznámil ma s ním Mikey. A som mu za to vďačný. Mimochodom… ak by si chcel Cackleho k sebe, nájdeš ho útulku U Sally." Toto bolelo. Dal Cackleho do útulku? Veď to bol môj darček pre neho! Nie, nevzdám sa Gerarda, nikdy! Bez akéhokoľvek varovania som ho zase pobozkal. Tento krát sa neodtrhol. Pootvoril pery a krátko ma pohladil po líci. Potom sa ale znova odtiahol. "Zbohom, Frankie." Čože? Chce odísť?
"Kedy ma prídeš navštíviť?" spýtal som sa s nádejou v hlase.
"Už nikdy. Maj sa." Tie oči. Bože, nikdy nezabudnem ako sa na mňa vtedy pozerali. Aj tie oči mi dávali zbohom. Tie oči, ktoré som tak miloval. Díval som sa za jeho chrbtom a líca sa mi zaplavili slzami. Pre mňa sa nič nezmenilo. Všetko zostalo rovnaké.
Milujem ťa, Gerard.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 XDXD XDXD | Web | 30. prosince 2007 v 20:46 | Reagovat

Neeeeeee, tak takový konec neeeeeeee, já budu brečet xD :´( xD.. Ach jooo, to je debil ten Gerard, jako ňákej zkurvenej Bert co se s ním zatahuje, Frank je 1000000000000000% lepší >:´( xD!! Tak rychle s další story, bo jinak to nevydržíííím xD!!

2 Miša Miša | Web | 30. prosince 2007 v 20:49 | Reagovat

Pracuje sa na wayceste a pracuje sa aj na x-mas story :D

3 tyna tyna | Web | 30. prosince 2007 v 21:45 | Reagovat

jo jasně ráda (:hned tě přidám (:

4 Jessqa Jessqa | 30. prosince 2007 v 23:06 | Reagovat

pche takyto koniec som necakala...ako som ti uz napisala na icq...zabila si ma...fnuuuuq...no co uz...idem as dat do kopy a utriet tie slzy...a citat dalej...jaj to az nabuduce(A)

5 pájina pájina | Web | 5. ledna 2008 v 14:25 | Reagovat

to je ale konec:´(

6 Bubbla Bubbla | Web | 6. ledna 2008 v 18:02 | Reagovat

Cela story bola nadherna a lutujem ze som sa k tvojmu blogu dostala az teraz... ale tento koniec... tak to ma zabilo... Mala by si napisat druhu seriu! napr by tam gee zalozil kapelu a frank by sa k nim znovu dostal a proste by boli znovu spolu abo newem vazne! Takto to ukoncit:((:

7 Charlotte71 Charlotte71 | Web | 6. února 2008 v 19:51 | Reagovat

toto neeee....Berta mam rada, ale on mal ostat s Frankiem!!!!!! fnuk

8 Angelic Scars Angelic Scars | E-mail | Web | 11. února 2008 v 21:53 | Reagovat

vrrr,toto nie!!!!Však ja bduem plakat!!!nemožem čítat taketo smutne konce bo budfem mat depku...Ach jaj...

9 adriana adriana | 17. března 2008 v 18:10 | Reagovat

ZKURVENEJ VLASATEJ ROBERT PIČUS JEDEN! A JEŠTĚ JEDEN VĚTŠÍ KRETÉN MICHAEL WAY - DEBIL, DEBIL DEBIL , KILL BERT  & MICHAEL

10 fallen fallen | Web | 25. prosince 2010 v 20:19 | Reagovat

Pošlete mi Gerardovu adresu, ja přijdem a vyfackam ho :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama