You Never Coming Home - Úvod

31. prosince 2007 v 18:25 | Miša |  You Never Coming Home
Takže. S jednou story som skončila a keďže ja zastávam názor, že treba vždy niečo niečím nahradiť, je tu pre vás hneď nová story. Myslela som, že to bude Berard, ale nie, ten príde až po ukončení Waycestu.
Pre vtiahnutie do deja:
Takže. Gerardovi je 25 a Frankovi 23. Je rok 1944 a druhá svetová vojna. V ich rote ich je už len okolo stovky, všetci ostatní už boli buď zabití alebo zomreli na črevné chrípky, či na parazitov, čo sa usídlili v ich tele. Gee bol odtrhnutý od rodiny, keď ho ako 24 - ročného povolali a bol odtrhnutý od Berta, s ktorým už niekoľko rokov potajomky žil. Chápete, v tej dobe sa homosexualita dosť odsudzovala. Podobne na tom bol aj Frank, toho zase odtrhli od Quinna - rovnako s ním už niekoľko rokov žil. Keď sa prvý raz pustili do reči, hneď vedeli, že sa budú mať o čom rozprávať a netajili pred sebou ani svoju orientáciu.
Gerard je už doma, je po vojne. Od Berta sa odsťahoval a teraz, hoci ešte nemá ani tridsať, spomína na vojnu. Zobrala mu to jediné, čo najviac miloval - zobrala mu Franka. Zabili ho len niekoľko dní predtým, keď mu mala končiť služba. Obom im mala končiť v rovnaký deň a dohodli sa, že pôjdu spolu. Niekoľko dní predtým však ich tábor napadli Nemci a Franka zabilo delo.
Gerarda to stálo len niekoľko prstov na nohách, no vyčíta si, že Frankie zomrel a on ostal nažive, má pocit, že mal odísť spolu s ním - veď sa tak dohodli...
Gee:
Už niekoľko minút som kráčal vedľa sympatického chlapíka, bol odo mňa o dosť menší a vôbec sa nemal do reči. Za to ja, pokiaľ som mohol, rozprával som s kým sa dalo, aby som nemyslel na to, že zajtra ma môže zastihnúť zápaľ pľúc a môžem zomrieť. Naše telá zapáchali, niekoľko mesiacov sme sa už poriadne neumývali a stále sme boli v pochode, pretože nepriateľ nám bol na stope. Aspoň tak to hovoril náš veliteľ každý večer, keď sme sa dožadovali, aby sme sa konečne utáborili a spali viac ako tri hodiny.
Ten chlapík, čo šiel vedľa mňa... ako jeden z mála čo som poznal, vyzeral zdravý. V očiach mu rezonovala túžba po živote a po konci tejto nezmyselnej vojny, ktorej sme boli súčasťou, hoci sme ju nezapríčinili. Už len podľa toho jeho pohľadu som vedel, že nenávidí vojnu rovnako ako ja. Že ňou pohŕda, že nenávidí zápach krvi a pocit straty. A pocit, že zajtra už nemusí žiť ani on. S tým pocitom sa ťažko vyrovnávalo a mnoho chlapov sa s tým nevyrovnalo vôbec.
"Koľký deň to už prší?" (toto mi pripomenulo Forresta Gumpa a vojnu vo Vietname) spýtal som sa tak, aby ma chlap počul. Na prilby nám narážali kvapky vody už niekoľko dní a znelo to tak príšerne monotónne, že aj počas chôdze bolo neuveriteľne ťažké nezaspať.
"Asi tretí, alebo štvrtý." Odpovedal mi rovnako hlasno. "Som Frank Iero." Stále pozeral pred seba a nenatiahol ku mne ani ruku. Trinásť mesiacov vojny, strelieb a pohľadu na zakrvácané telá zmysel pre slušnosť stratí aj ten najväčší džentlmen. Nemo som prikývol.
"Ja som Gerard. Gerard Way." Aj on prikývol a ďalej pokračoval v ceste. Za chvíľu zrýchlil tempo a tak sa dostal predo mňa a mne sa nechcelo ho doháňať. To bol prvý náznak komunikácie medzi nami.
V ten deň som si spomenul na chvíľu, kedy som sa dozvedel, že ma povolávajú. Vlastne ako každého, kto mal vek medzi šestnásť a šesťdesiat. Keď som odchádzal tým starým komunistickým autobusom, zvieralo mi srdce. Uvidím ešte niekedy svoju rodinu? Mamu? Uvidím ešte niekedy Berta? On bol mojou láskou. Tak hrozne plakal, keď som mu kýval z autobusového okna. Aj jeho povolali. Ale o niečo neskôr a na iné miesto, ako som sa dozvedel neskôr. Zatiaľ, našťastie, žil.
Už po pár mesiacoch vojny mi došlo, že polovica ľudí, čo nastúpila so mnou, sa už domov nikdy nevráti a väčšina druhej polovice sa vráti domov ako.. ako banda kripľov. Bez nôh, bez rúk, s mozgovou poruchou... a všetci aj tak raz pôjdeme do pekla za to, že sme sa zúčastnili niečoho takéhoto. Niečoho tak stupídneho ako je vojna.
Každý večer som zaspával s pocitom, že ráno, keď otvorím oči, vybuchne pri mne granát a opäť sa ponorím do hlbokého spánku...
Áno, áno, inšpirácia putuje hlavne z niektorých slov Mamy a tiež z klipu na The Ghost Of You xD
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dee Dee | Web | 31. prosince 2007 v 19:53 | Reagovat

:´)

2 XDXD XDXD | Web | 1. ledna 2008 v 16:00 | Reagovat

Owwww, tak to je úžasné O_O... xD Nemůžu se dočkat pokráčka, ale je mi líto Frankiehooooo xD.. To nemohli umřít spolu? By byla větší sranda xD.. Oká, končím s těmi kecy-je to super!!!

3 pajjulinka pajjulinka | Web | 2. ledna 2008 v 13:30 | Reagovat

juuj to bylo peknyy =)) ae chudak Frankiesek xD

4 fallen fallen | Web | 23. prosince 2010 v 22:45 | Reagovat

Vypadá to fakt dost dobře :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama