From backstage to the doctor 7

27. října 2008 v 17:50 | Red_of_Rose |  From backstage to the doctor
Podľa toho, ako si zvolíte, sa budeme blížiť ku koncu :)) Rýchlejšie alebo pomalśie, to je jedno, je to na vás... chcem to mať z krku a začať s niečím novým, čo ma nebude otravovať :D

Neodpovedal som, len som na neho nemo civel. Snáď sa toho toľko nestalo? Snáď?! Čím dlhšie som nad tými pár slovami premýšľam, tým ďalej naberali iné rozmery.


"Podľa teba sa nič nestalo?" sykol som pobúrene a trochu som od neho odstúpil!

A to som si myslel, aký je citlivý, že s ním doslova musím zaobchádzať mierne, aby som mu neublížil! A on je pri tom schopný niečo takéto urobiť človeku, o ktorom som mu len sekundu predtým povedal, že je psychicky chorý!

"Nie, len som jej... povedal, že momentálne nemáš čas," vyriekol trpezlivo a trocha sa uškrnul. Nevychádzal som z údivu.

"Čo sa ti preboha porobilo?!" skríkol som pobúrene a vyčítavo na neho zazeral. Srdce mi divo búchalo, naozaj som nechcel, aby sme sa práve dnes večer povadili. Napriek tomu som rozhodne stál za Sally.

"Nerob z toho takú vedu, zlato." Podišiel ku mne a jemne ma chytil okolo pása.

Už už som pod jeho dotykom len nemo ochabol a nechal sa ním unášať, keď som si uvedomil, že presne to nesmiem urobiť.

Odtiahol som sa od neho a pozrel som do jeho očí s azda ešte väčším hnevom. V spánkoch mi tupo pulzovala krv, ako som premýšľal, ako mám teraz zareagovať. Na jednej strane som bol na neho príšerne nahnevaný, na druhej strane som mu to nedokázal zazlievať... Pravda však je, že tá prvá strana s dosť vysokým náskokom viedla.

"Ja z toho nerobím vedu, čo nie si schopný pochopiť, ako to je so Sally?" Ešte stále som dokázal úroveň hlasu slušne držať nižšie, nekričať.

"Ale no tak, len som žiarlil, vieš? Čo keby si ju náhodou chcel za viac než kamarátku?" pokračoval ďalej rovnako hlúpym, žartovným tónom ako pred chvíľkou. Očividne mu ešte vždy nedochádzalo, o čom to tu dočerta hovorím.

"Ty snáď nie si normálny!" vybuchol som napokon. Dokonca som ani nemal chuť vyplieskať sa za to, že som bol... príliš hrubý? Nezdalo sa mi totiž, že by som to prehnal.

"Ježiši Frank! Nehádajme sa kvôli takej hlúposti!"

"Hlúposti?" vydýchol som neveriacky a s nádychom irónie som sa zasmial. Chcel som ešte niečo povedať, niečo dodať... Ale napokon som len mávol rukou. "Zostaň si tu alebo vypadni," povedal som, schmatol som bundu a vyletel som preč. Nezaoberal som sa tým, či tam zostane alebo nebodaj naozaj odíde.

***

Sally som našiel o ulicu ďalej, ako sedí na lavičke a potichu plače. Keď som sa s ňou vrátil ku mne domov, Gerard tam už nebol, bolo mi jasné, že odišiel.

Jediný náznak toho, že tam vôbec bol, boli prikrývky, o ktorých som vedel, že sú rozhádzané o izbu vedľa. Dočerta, ešte mi bude poriadne smutno, keď to budem ukladať... Sally som však neobviňoval ani trošku.

Uvažoval som nad tým, či sa Gerard vážne tak urazil, keď zmizol, a ako ma vôbec mohol brať vážne.

A uvažoval som tiež nad tým, prečo to urobil. Pripadalo mi absurdné, že by to všetko robil len zo žiarlivosti. Vždy som si myslel, že je normálny, že vie, čo sú to ľudské problémy a...

Nechcelo sa mi veriť, že by som sa v tom mýlil. Možno som si však Gerarda staval do príliš veľkej úlohy pána úžasného.

Napriek tomu, ako som si to všetko usilovne prehadzoval v mysli z jedného konca na druhý, na nič som neprišiel a večer som sa bezcieľne prevaľoval na posteli.

Možno som z toho naozaj robil priveľkú vedu, no očakával som, že Gerard môj vzťah so Sally pochopí a bude si vedomý toho, že si nemôžem dovoliť nepriateliť sa s ňou.

Nie preto, že by sa mi páčila - hoci do tváre bola naozaj nádherná, ba až nadprirodzene krásna - ale preto, lebo by som neuniesol následné výčitky svedomia a nikdy som si neodpustil, že som prispel k absolútnemu vyšinutiu takej nádhernej dievčiny.

***

"Láska je aj tak shit," zveril som sa Sally asi o týždeň na to. Usmiala sa na mňa - opäť bola v dobrej nálade - a potľapkala ma po ruke.

"Naozaj si myslíš, že ho miluješ, a že je na to ten pravý?" spýtala sa ma, samozrejme narážajúc na to, čo malo dosť spoločné aj s ňou samou.

Hádam ma ani neprekvapilo, že Gerard sa neozval a ani mi nebral telefóny. Chcel som sa s ním spojiť, hádam sa ponížiť až natoľko, aby som sa mu ospravedlnil, ale on mi k tomu jednoducho nedal príležitosť.

"Neviem, ale neviem si pomôcť!" vydýchol som zúfalo, keď som si zase raz naplno uvedomil, ako dlho mi trvalo, než som si Gerarda získal.

A nesmiem zabudnúť poznamenať, že som ho len niekoľko hodín na to aj stratil. Hoci milovať sa s ním hádam aj stálo za to.

"Frankie, uvedom si, že to, čo spravil, je pod tvoju úroveň. Ja viem, že ho máš rád, ale dovoľ mi poznamenať, že takto je to možno aj lepšie."

"Nehovor tak," zaúpel som, keď v tom sa ozval zvonček.

"Hey, ak to bude on, aj mu prepáčim, že na mňa tak vybehol," zasmiala sa Sally a ja som unudene vstal, aby som šiel otvoriť.

Úprimne som dúfal, že to bude on, ale rovnako som tušil, že to bude asi každý, koho vidieť nechcem, než aby tam bol on.

Keď som však tie dvere otvoril, bol to práve on, kto na mňa pozeral spod slnečných okuliarov. Ako som vlastne mohol vedieť, že na mňa pozerá, ako som si tým mohol byť tak istý? Sám som to ani len netušil, ale... hádam nebude príliš patetické, ak poviem, že som to cítil.

"Ahoj," hlesol a okuliare si zložil z očí. Ani mi nedochádzalo, prečo ich mal, keď vonku slnko nesvieti, skôr naopak.

"Ahoj," odzdravil som neveselo. Možno som bol predsa len urazený a nebol som schopný ospravedlniť sa - keď som napokon aj tak nič neurobil.

"Môžem ísť ďalej?" spýtal sa trasľavo, s neistým hlasom. Zaškúlil som na neho a pokúsil som sa trochu sa uvoľniť. Príliš mi to nešlo, no aj tak som mal pocit, že môj hlas bude znieť aspoň o trošku istejšie.

"Teraz nie, mám návštevu. Zavolám ti, okay?" Samého ma bolelo, ako studeno môj hlas znie, radšej som si nepredstavoval, ako asi musel znieť jemu.

Ktovie ako dlho sa odhodlával na to, aby vôbec prišiel, bolo skutočne správne okamžite ho takto odbiť? Ja viem, nechcel som sa mu predsa hodiť okolo krku, ale napriek tomu som mal pocit, že som to neprehnal. Aj keď som bojoval so svojou druhou stranou, ktorá požadovala, aby som k nemu bol aspoň o trochu milší.

"Ešte dnes?" dorážal náhlivo a nedočkavo. Takmer som sa zasmial, keď som zbadal tú túžbu v očiach.

Zrazu bolo neskutočné veriť tomu, že som pre neho naozaj tak dôležitý, aj keď som si to tak veľmi prial.

"Hádam hej," súhlasil som a jemne som sa pousmial. Vyhovel som tak tej svojej odpornej druhej strane. "Zatiaľ sa maj, idem sa venovať návšteve," povedal som vzápätí, aby sa ani nestihol začať tešiť a zavrel som dvere.

Omnoho šťastnejší než pred chvíľkou som sa vrátil späť k Sally.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 SarBuc SarBuc | Web | 27. října 2008 v 17:53 | Reagovat

Mas super blog PLS chod na moju stranku a klikni na bielo-modru a cerveno-ciernu reklamu PLS!!!

(....\............../....)

. \....\........... /..../

...\....\........../..../

....\..../´¯.I.¯`\./

..../... I....I..(¯¯¯`\

...I.....I....I...¯¯.\...\

...I.....I´¯.I´¯.I..\...)

...\.....` ¯..¯ ´.......'

....\_________.·´

.....l-_-_-_-_-_-

.....l-_-_-_-_-_-

2 pájina pájina | Web | 27. října 2008 v 18:50 | Reagovat

to jsem zvědavá jak to dopadne:D

3 Lusy Lusy | Web | 27. října 2008 v 19:57 | Reagovat

noo to som aj ja zvedava jak to dopadne...:D

4 kisss kisss | Web | 27. října 2008 v 22:29 | Reagovat

Mužu se přidat do party zvědavců ??? xD xD

Ne tak, okay ..... Jsem zvědavá, jak to všechno skonči .... Jestli Gee s Frankem zustane ( a naopak ) ....

5 DareDareDevil DareDareDevil | 28. října 2008 v 11:02 | Reagovat

wow, nádhera, ale musej se usmířit...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama