Light Up The Sky 002

25. října 2008 v 5:37 | Niwy |  Light Up The Sky
Navždy sa zachováááááá v pamäti stužkovááááááááá ... dobre no, kusa mi hrabe xD kusa som mimo :D a kusa som rozbitá zo sesterkinej stužkovej, z ktorej som asi tak pred piatimi minútami dorazila domov :D mňau :D joooj teším sa na beániu :D:D:D no nič, užite si to :D ja idem spať, som mŕtva :D

002; Borborygmi

Telesná bola príšerná, hrali sme vybíjanú. Pravdepodobne jedna z najhoršíc hier, akú kedy kto vymyslel. Naozaj, prečo by niekto vymýšľal takú násilnícku hru pre tínedžerov? Samozrejme, že som si to odskákal. Lopty na mňa lietali zo všetkých možných smerov a bolestivo do mňa vrážali - bol som prekvapený, že ma všechen ten tuk nedokázal pred tým ochrániť. Miesto toho, aby sa lopty bez problémov odrážali od môjho tela som mal pocit, akoby mi sprerážali všetky kosti v tele - možno to bolo skutočnosťou, že všetok tuk na mojom tele bol taký ťažký, až mi lámal kosti. Moje kosti nedokázali ani len zvládnuť moju váhu. Bol som nechutný.



Natiahol som si tričko a vykročil zo šatne smerom k ihrisku, bola to prvá prestávka, alebo možno obed. Naozaj som to ani netušil, no i tak ma to vlastne nezaujímalo - nechystal som sa jesť. Ľahol som si dolu na trávu za starou domovníkovou šopou, ku ktorej sa nikto nikdy neprobližoval. Hovorilo sa, že tam straší, no to boli naozaj iba hlúpe povery. Bolo jasné, že tam nestraší, žiadni duchovia neboli naokolo - vlastne, možno to bolo aj tým, že ja vlastne ne duchov ani neverím. Keď ste raz m´=rtvi, tak ste mŕtvi - nevraciate sa naspäť ako nejaký duch či niečo podobné. Je to sprostosť.

Privrel som oči a posunul som si svoju beanie tak, aby mi zakrývala oči. Nerád som spal pri svetle, a preto som si vlastne pred pár mesiacmi kúpil čiernu beanie miesto mojej starej šedej. Čierna väčšmi blokovala slnečné lúču keď som sa pokpšal pospať si behom prestávok.

Zazvonil zvonček, prebpdzajúc ma z môjho nepohodlného spánku, zastonal som, keď som sa postavil. Naozaj som nebol v stave sa teraz otravovať školou a nebol žiadny dôvod, prečo by som tu mal zostávať.Mohol som si kľudne ľahnúť a spať a naučiť sa presne toľko isto ako inokedy - inak povedané, nič.

Rozhodol som sa teraz zvyšok vyučovania vynechať a vyšiel som von zo školy snažiac sa zakryť fakt, že som odišiel zo školy, i keď to bolo v podstate jedno. Už som bol aj tak zapísaný, takže učitelia vedeli, že som bol v škole a tak mi zo školy pošlú kvôli tomu ďalší list. Množstvo listov, ktoré moji rodičia zo školy dostávali bolo takmer šialené - a dnes sa k tomu štosu pridá ďalší.

Túlanie sa ulicami bolo pomerne nudné a nemal som ani kám ísť - mama bola pravdepodobne ešte stále doma, možno s nejakou priateľkou alebo niekým, takže to bolo bez debaty. Nepotreboval som, aby mi prikázala, nech sa vrátim naspäť do školy.

Sám pre seba som nadával keď som neurčito kráčal nikam a počúval, ako mi škvŕka v žalpdku. Jediná vec, ktorú som sa naučil v škole - teda presnejšie na biológii - bolo to minulý rok, že keď vám škvŕka v žalúdku, hovorí sa tomu borborygmi/eh tak toto fakt netuším či sa to dá nejak preložiť xD/. A naučil som sa to len preto, že mi škvŕkalo v žalúdku a slečna Petrie (niečo ako Petriho miska... a moja učiteľka biológie dohromady) mi to povedala.

Kopal som po ceste do kamienkov keď mi v bruchu začala škvŕkať ešte hlasnejšie a ja som si pritisol ruku na brucho, na všetok môj tuk, v snahe zabrániť tomu zvuku. Teraz som bol rád, že nie som v škole - keby môj žalúdok začal s "Borborygmi", tak by si pravdepodobne všetci učitelia mysleli, že sa zo mňa stáva anorektik! A to bola vec, ktorú som potreboval zo všetkého najmenej; aby ma niekto bútil do jedla.

No ja som netrpel anorexiou, samozrejme že nie! Proste som sa rozhodol, že nebudem jesť, nezaslúžil sm si to a aj tak som bol pritučný, než aby som jedol. To nie je anorexia a ja som určite nebol niečím, čo by sa dalo nazvať anorektikom. Nebol som nič; bol som iba Michael James Way. Michael James Way. monštrum - to je všetko čím kedy budem.

Vytiahol som si z vrecka mobil, aby som skontroloval, koľko je hodín, zistiac, že je dvanásť tridsaťpäť. Ešte stále som mal stále zabiť tak okolo dvoch hodín času kým sa budem môcť pobrať domov. Zdalo sa mi to ako večnosť, nemal som absolptne čo robiť ani nejakých priateľov, ktorých by som moholo ísť pozrieť. Čo mám kurva ako robiť?

Nakoniec som proste iba sedel v parku na lavičke a vytiahol si knihu, že budem čítať; bola to tá jediná vec, ktorú som mohol robiť. Bol som unudený k smrti a čítanie odpútavalo moju pozornosť od skutočného sveta. Kedykoľvek som čítal, tak som sa vžíval do knihy, stával som sa postavou a žil jej život po ten krátky čas, kým som čítal určitú knihu. Vždy to úspešne pohltilo čas a väčšina postáv mala aj tak omnoho lepší život ako ja - takže ma to naozaj robilo šťastným aspoň na malý zlomok dňa.
_

Sedem tridsať sedem a ja som opäť raz sedel v svojej izbe spolu s tanierom s večerou predo mnou. Ryba s hranolkami. Snažil som sa najviac ako som vedel nepozvracať sa už len pri pomyslení, že by som si to mal vložiť do úst, požuť to a potom prehltnúť, takže som to opäť raz všetko nacpal do igelitového vrecka, ktoré neskôr prepašujem dole a vyhodím do smetného koša. Mama by ma zabila, keby vedela, že nejem a pravdepodobne by zo mňa stiahla kožu zaživa zatiaľ čo by mi nasilu cpala jedlo dolu hrdlom.

Keď bola väčšina jedla úspešne v čiernom igelitovomk vrecku, ktoré som si pred pár dňami kúpil na podobné príležitosti, zaviazal som ho navrchu a strčil pod posteľ. Do koša ho vynesiem neskôr. Rozhodol som sa, že je čas navštíviť môjho druhého priateľa. Jedn=ého z dvoch, ktorý pozostávali z Gerarda a toho Druhého.
Tento priateľ bol malý.
Tento priateľ bol drsný.
Tento priateľ bol ostrý.
Tento priateľ mi dokázal spôsobiť bolesť.
Tento priateľ bola žiletka.

Ja viem, je to príšerné klišé rezať sa žiletkou - no čo iné som mal použiť, nôž? Nemyslím si. Myslím, že v mame a otcovi by vzklíčilo podozrenie, keby odrazu jeden z nožov chýbal...


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 devilishe devilishe | 25. října 2008 v 16:32 | Reagovat

ach pane boze...som z toho velmi zmatena...to neni podla skutocnsti...akoze ako vyzeraju,gee a mikey...akoze on si nahovara,ze je tlsty,alebo je...alebo...nechapem moc....pokracko...inak sa mi asi nieco staneeeeeeeeeeeeee

2 kisss kisss | Web | 26. října 2008 v 18:45 | Reagovat

No to snad nééééé ! Mikey !! ?

3 klaudiqa klaudiqa | Web | 11. února 2009 v 16:47 | Reagovat

ja som to tusila!!! vedela som ze sa reze...kks..chudak Mikey...uplne je mi ho teraz lutoo...tak preto nechcel Geemu povedat o tom co robi v izbe a tak...ani sa necudujem

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama