Light Up The Sky 004

27. října 2008 v 23:38 |  Light Up The Sky
004; God Damned Right Mind

Na druhé ráno som vstal, budík a slnko presvitajúce spoza záclon ma zobudili o 6:30 ráno. Zanadával som, neznášal som každodenné ranné vstávanie o šesť tridsať, je to... neprirodzené. Kto so zdravým rozumom by dočerta vstával takto skoro?

Ja. Hádam, že v istom zmysle som si zaslúžil byť zobudený takto skoro, o zdravom rozume sa u mňa nedalo príliš hovoriť a tak vstávať takto skoro bolo pre mňa celkom prirodzené. Jediným problémom bolo, že sa mi vždy podarilo zaspať môj budík - ktorý som mal nastavený na 6:20 - až kým sa mu konečne nepodarilo zobudiť ma. Mama a otec nanešťastie spali v izbe hneď vedľa mojej a obaja majú pomerne ľahký spánok, takže sa zobudili šesť dvadsať, zatiaľ čo ja som si pospal ešte ďalších desať minút.



"Michael!" otec mi zabúchal na dvere, jeho hlas znel opäť raz nahnevane-

Môj otec bol vždy nahnevaný; nechápem prečo s ním mama ostáva. Na všetko reagoval prehnane, zatrpknutý chlap, ktorý nemal nič lepšie na práci, než byť na mňa neustále nahnevaný. Buď si to moja mama nevšimla, alebo si proste nevšímala nič. Nech už to bolo čokoľvek, úspešne ignorovala fakt, že ma môj otec nenávidel.

"Á-áno," zavolal som naspäť a vyskočil z postele, aby som šiel odomknúť dvere.

Bolo by to iba horšie, ak by som ich nechal zamknuté, možno by aj vylomil dvere, len aby sa dostal dovnútra vynadať mi, alebo ma udrieť - či už jedno, alebo druhé, zvykol som si na to a už ma to veľmi netrápilo.

Akonáhle začul cvaknúť zámok vrazil do izby, dvere mi vrazili do tváre a odhodili ma dozadu. Mohol som zreteľne cítiť, ako mi z nosa tiekol tenký pramienok krvi a ja som si povzdychol - neznášal som krvácanie z nosa.

Utrel som si rukou nos a pozrel sa hore na otca predtým, než som vstal zo zeme. Boli sme podobnej výšky - ja som bol pomerne vysoký na svoj vek a on zasa nomerne nízky na ten svoj. Moje pätnásťročné telo bolo vyššie než väčšina ostatných a tak sme si pozerali s otcom rovno do očí.

Vyzeral unavene, unavene a nasrato. Tá najhoršia kombinácia aká len mohla byť; určite by ste nechceli mať unaveného a nasratého otca. Keď bol unavený tak zvykol byť mrzutý a to, že bol nahnevaný... to tomu príliš nepridávalo.

"Pre krista, Michael, nauč sa konečne vypínať ten svoj skurvený budík!" okríkol ma, keď mi na čelusti pristála jeho päsť.

Zatackal som sa a spravil pár krokov dozadu, ruka my vystrelila k čelusti zatiaľ čo druhou som sa snažil zachytiť o niečo a nadobudnúť stratenú rovnováhu. Môj otec na mňa ďalej zazeral a keď som sa konečne spamätal z toho šoku, tak som urovil ako povedal a ponáhľal som sa vypnúť budík. Pípanie ustalo a môj otec si povzdychol. "Vďaka bohu," zamrmlal.

Odišiel z mojej izby, hádam šiel naspäť do tej svojej ďalej spať - zvyčajne tak zvykol, tak čo by malo byť na dnešku také iné? Nič, to je, čo bolo iné. Absolútne nič.

Prezliekol som sa a zišiel dolu schodmi. Môj žalúdok zabručal a ja som zabručal v odpoveď; zaslúžil si byť hladný, a aj hladný bude. Nestaral som sa, potreboval som sa otupiť od toho hladu, aby môj život bol taký, aký by byť mal. Nezaslúúžil som si cítiť a v žiadnom prípade ani cítiť nebudem.

Otvoril som vchodové dvere, keď som prešiel rovno popri kuchyni a dokonca zazrel na chladničku, a vykročil von do chladného novembrového ovzdušia. Zachvel som sa a želal si, aby som si býval zobral svoju vetrovku; no to by iba ničilo moju snahu. Ak som sa pokúšal znecitlivieť voči všetkému naokolo mňa, tak som sa musel rovnako stať aj necitlivým k teplote; nezaslpžil som si cítiť zimu; nezaslpžil som si cítiť teplo; tak s tým proste skoncujem.

Zuby mi drkotlai kedď som sa iba tak ponevieral, dnes bol piatok, čo znamenalo, že zajtra začína víkend a ja som v duchu zastonal. Víkendy boli horšie než pracovný týždeň. Väčšina ľudí by tvrdila opak, no keď sa pokúšate nič necítiť, alebo keď sa pokúšate dostať preč od vášho vypytujúceho sa brata, alebo vašich rodičov, ktorí sa nestarajú; škola je zvyčajne tá najbezpečnejšia možnosť.

Skontroloval som čas na mojom mobile, bolo šesť tridsaťosem a ja som ďalej iba tak kráčel, nech už som šiel kamkoľvek. Škola začínala až o osem tridsať a končila o tretej hodine.
_

Zamieril som naspäť ku škole, bolo čosi okolo ôsmej a ja som sa rozhodol, že dnes bolo prechádzania sa dosť. Chcel som sa dostať do školy a pokúsiť sa obmedziť všetko, čo sa mi preháňalo hlavou.

Vedel som, že Gerard bude na mňa pravdepodobne nahnevaný; väčšinou som naňho počkal, kým som odišiel, no dnes som nečakal. Nechcelo sa mi čakať, kým vstane a necítil som sa dnes na to množstvo jeho otázok. Pravdepodobne šel do školy dnes autom, keďže sa nemusel zaoberať mnou, keďže som s ním nebol. Vedel, že by som povedal nie, ak by sa ma spýtal, či ma nemá niekam odviezť a pravda bola, že som ani nechcel, aby ma niekam niekto viezol. Zaslúžil som si kráčať, mohol som prejsť celé míle a vedel som, že to je to, čo si zaslúžim. Nezaslúžil som si, aby ma niekto niekam vozil. Potreboval som cvičiť.

Priberal som, stále som bol príliš tučný, a vyzeralo to, že mi nepomáha ani keď nič nejem. U niektorých to funguje, no u mňa zjavne nie. Nezaslúžiť si jesť bolo z,ožité, musel som dokázať môjmu žalúdku, že žiadne jedlo nepotrebuje a že mu ani žiadne jedlo nebude dovolené. Mne nebolo dovolené, nebolo mi dovolené, nebolo mi dovolené mu nejaké dopriať. Nezaslúžil si ho a priberal by som - to nikto nechcel, vyzeral by som ešte viac odpudzujúco.

To by bolo príšerné; ak by som ešte pribral, všetci okolo mňa by boli znechutení. Ja by som bol ešte viac znechutený sám zo seba. Nikto by sa nechcel pozerať na ešte tučnejšieho Michaela Way, bolo by to proste... zlé. Ľudia by kráčali okolo mňa, odvracajúc sa. Nikto by nechcel byť pri mne, Gerard by sa neobťažoval pýtať sa ma, čo sa deje. A v podstate by ma celý svet nenávidel ešte viac. Tak znecitliviem, budem imúnny voši všetkému a všetkým okolo mňa. Prestanem čokoľvek vnímať.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kisss kisss | Web | 28. října 2008 v 0:48 | Reagovat

Mikey je totálni vypatlanec .... !!

K tomuhle závěru jsem dospěla teď xD xD

2 Dannie Dannie | Web | 29. října 2008 v 0:04 | Reagovat

kriste!!! nech s ním niekto niečo robí, páč je to choré!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama