Where love is more than just your name

26. října 2008 v 20:23 | Jessie |  Jednorázovky
Okay nečakala som, že to dopíšem takto skoro, ale stalo sa...takže Klauduška uži si to :-* a ja neviem, no snáď sa bude pačíť a keď nie...tak nie no xD okay nejdem sa tu ďalej rozpisovať mamka potrebuje zásuvku, čižeeee asi vážne toľko....a názov z pesničky Anywhere...jaa to milujeeeem....a okay chcela som sa viac rozpisovať, ale fakt som už zabudla čo všetko som chcela...

Enjoy:)



Často spomínam na deň, keď som ťa videl prvýkrát, pamätáš sa ešte naň? Nie, vôbec nebudem preháňať ak poviem, že som v ten deň našiel lásku svojho života. Ja viem, znie to ako klišé, viem, že na lásku na prvý pohľad neveríš, ale proste som bol z teba mimo. Ten jediný pohľad mi napovedal, že ťa chcem spoznať, že ťa musím spoznať.

Pamätáš sa? Preplnené vlakové nádražie sa hemžilo kopou neznámych ľudí, že čo som tam robil? Iba som odprevádzal svojho brata na vlak, lebo odchádzal z trojdňovej návštevy u mňa znova domov. Vlak už bol pomaly na odchode, keď sme dorazili a on vošiel a sadol do najbližšieho prázdneho kupé, stiahol okno a ešte mi zamával s tým, nech na neho myslím. Ja som iba prikývol a otočil som sa od pomaly odchádzajúceho vlaku, práve v tej chvíli sa o moju ruku obtrelo niečo, možno taška.

"Sorry." Zaznel zadýchaný dievčenský hlas, no aj napriek tomu, že bol zadýchaný znel tak nádherne. Obrátil som sa a zbadal som letmý pohľad tých najkrajších zelených očí, aké som kedy videl, nie neklamem už vtedy sa mi zdalo, že krajšie oči neexistujú. No ty si sa potom obrátila a ďalej sa ponáhľala k sprievodcovi, ktorý sa práve chystal nastúpiť, keďže vlak už fakt za chvíľu odchádzal.

Chcel som ťa zastaviť, no ty si už nastúpila, zostal som stáť pár krokov od vlaku, ktorý už už odchádzal. Zrazu ma pochytil strach, čo ak ťa už nikdy viac neuvidím? Tie oči som proste chcel vidieť ešte raz, musel som ťa spoznať, chcel som ťa ešte stretnúť.

Pozeral som sa po jednotlivých oknách, s nádejou, že ťa v niektorom z nich snáď zbadám, nestalo sa tak však, znova som sa teda otočil na odchod, nádražie sa už aj tak vyprázdnilo a vlaky už odišli, ostal tam už len ten jeden.

"Heeeey." Začul som znova ten hlas, alebo sa mi to iba zazdalo? Pri mojej predstavivosti by to bolo docela možné, no aj tak som sa okamžite otočil a srdce mi poskočilo vo chvíli keď som ťa zbadal v jednom z toho množstva okien, ako mávaš mojím smerom. Pobehol som ešte kúsok a sám som sa čudoval, že vlak ešte stále stojí na mieste.

"Ahoj. Ja som..." Zakričala si, no asi som to s tým vlakom zakríkol, keďže sa tá hnusná potvora akurát v tej chvíli pohla a ja som už nič ďalšieho nepočul.

"Čo si povedala?" Zakričal som, dúfajúc, že to bolo dostatočne hlasné. Stál som tam a nespustil som z teba oči, kvôli tebe by som bol ochotný aj popritom vlaku bežať.

"Som Klaudia. A ty?" Tentoraz som ti už rozumel a usmial som sa, aj keď som si uvedomoval, že sa už pomaly vzďaľuješ.

"Ja som Gerard." No to už si bola možno až príliš ďaleko. Počula si ma vôbec? Veď sme si nestihli vymeniť ani čísla a nevedel som o tebe nič viac. Iba tvoje meno. S úsmevom na perách si mi mávala až kým vlak neodišiel z nádražia a nezabočil, až kým si mi nezmizla z dohľadu.

Ostal som tam stáť, hľadiac do diaľky a mysliac na teba. Stretnem ťa ešte niekedy? Budem ťa môcť spoznať? Čo ak si tu bola iba na nejakom výlete a už sa tu nikdy neobjavíš? Načo by si mi potom však hovorila tvoje meno?

Trvalo ešte hodnú dobu, než som sa pohol z miesta a konečne zamieril niekam smerom k autu, myšlienkami som však bol ešte stále pri tebe. Na Mikeyho som celkovo zabudol, snáď akoby to pred tým stretnutím s tebou ani nebolo, iba ten tvoj hlas a tvoje oči. Ostalo mi však po tebe iba jediné, tvoje meno. Klaudia, prekrásne meno, dokonalé, tak isto ako jeho majiteľka.

A čo bolo ďalej? Nič. Ostal iba chlapec s veľkou predstavivosťou, ktorý mal v živej pamäti dievča svojich snov. Fakt si sa stala dievčaťom mojich snov, sníval som o tebe vo dne v noci. Občas som si už pripadal viac menej psychopaticky, že som si predstavoval tie najrôznejšie situácie, ako by som ťa mohol stretnúť, ako by sme sa dali dokopy, aká asi si. Vybájil som si ťa priam dokonalou, teda v mojich očiach si bola dokonalá. Tie oči nemohli skrývať nič iné.

Napriek tomu ako veľmi som chcel, viackrát som ťa už nevidel, ale ako by som aj mohol? Zase toto mesto nebolo až také malé, aby som mohol mať na teba šťastie, aj keby si náhodou odtiaľto bola. Úprimne občas som prechádzal domov okružnou cestou okolo nádražia s myšlienkou, že ťa tam možno uvidím, možno mi padneš do oka, tak ako vtedy, no nič také sa nestalo.

Kto vie odkiaľ si a kde sa práve nachádzaš? Pamätáš sa ešte na toho chalana z nádražia? Myslíš na mňa toľko koľko ja na teba? Sám som o tom pochyboval, pomaly už aj o tom, že ťa ešte niekedy znova stretnem. Nádeje mi pomaly, plynúcim časom, zhasínali, no aj tak ostala veľmi malá nádej, ba až zanedbateľná, že čo ak ťa ešte raz, niekedy uvidím.

Život však šiel ďalej, aj napriek tomu, že bol značne ovplyvnený tým krátkym, náhodným stretnutím. V škole na prednáškach som sa nedokázal sústrediť, pri skúškach som myslieval na teba a celkovo som štúdium zanedbával. Jediné čo mi neustálo rezonovalo v hlave bolo jedno meno. Tvoje meno.

Je to možno divné, ale viem, že to bola láska. Zamiloval som sa do dievčaťa, ktoré som ani nepoznal, ktoré som videl sotva možno tak dve minúty dokopy, aj to preháňam. Dievča po ktorom mi ostalo iba meno, hlas a výzor. Tie oči, hlavne tie oči, ktoré ma tak neuveriteľne fascinovali. Nevedel som sa zbaviť myšlienky, že ťa raz možno predsalen niekde v dave uvidím, tie oči, ktoré by som spoznal ihneď. Láska pre mňa teraz predstavovala jediné meno, Klaudia.


Rok s rokom sa zišiel a ja som si ťa aj napriek uplynulému času nedokázal vyhodiť z hlavy. Fakt som už o sebe začal pomýšľať ako o osobe zrelej na psychiatriu. Už som aj začal pochybovať či si vôbec bola reálna, či si ťa moja chorá mysel nevysnívala vo chvíľach, keď som sa cítil tak strašne osamelý a potreboval som zabiť čas snívaním o tom, že raz možno aj ja budem šťastný s dievčaťom svojich snov. Bola si vôbec skutočná? Fakt som zapochyboval o tom stretnutí.

Veď aj Mikey mi už toľkokrát potvrdil, že nikoho podľa môjho popisu v tom vlaku nevidel. Už sám som nevedel čomu mám veriť, či tomu, čo som videl, alebo čo mi hovorili zvyšky môjho racionálneho zmýšľania. No tomu som veriť nedokázal, nechcel som uveriť, že moje sny boli iba sny, iba sny, ktoré sa nikdy nebudú dať uskutočniť.

Pomaly a veľmi neochotne som sa s tým začal zmierovať. Bolo to síce ťažké po tom roku počas ktorého som v sebe neustále živil nádeje, že možno raz. No musel som, musel som pridať v škole v ktorej ani sám nechápem, ako som mohol prejsť ten predošlý rok, ale vedel som, že tentoraz musím pridať, pokiaľ chcem aby zo mňa niečo bolo.

Štúdium umenia, bolo pre mňa neuveriteľne dôležité. A ty si bola pre mňa často inšpiráciou, vyskytovala si sa v mojich obrazoch, prácach. Zmenila si ma, láska ma zmenila. Išlo iba o jeden malý detail, že keby som niekomu povedal, že mojou láskou je dievča, ktoré som videl v živote iba raz, aj to iba na pár krátkych chvíľ, asi by si o mne pomyslel, že nie som vcelku kompletný. Čo vlastne ani netvrdím.

No teraz som si už naozaj musel určiť hranice, nemohol som viac žiť v snoch a predstavách, nakoniec by sa mi to aj tak odplatilo. V to, že prídeš som po roku, už prestal aj veriť. Bola si iba snom, nič viac.

Neprestával som však na teba myslieť, hoc to nebolo už tak často, ako predtým, ale stále si bola mojou závislosťou, snom, ktorý ma sprevádzal noc čo noc.

Znova prišlo leto, bol to čas, keď sa mal Mikey dostaviť. Chodil trikrát do roka a to v marci, júni a októbri. Po zvyšné mesiace som chodieval ja domov, aspoň občas. Znova som šiel na nádražie a tak ako už niekoľkokrát predtým som si nedokázal odpustiť myšlienky typu, že možno tentokrát. Možno tentokrát sa tu ukážeš a mne sa potvrdí, že si nebola iba snom, ale realitou.

Vždycky som dúfal márne, vždy došiel Mikey a akokoľvek som sa obzeral okolo, nikde ťa nebolo. Ja viem, že som bol najivný ale nemohol som si pomôcť, proste som to nedokázal. Ani tentoraz tomu nebolo inak. Pár dní v Mikeyho spoločnosti, keď sa mi nálada viditeľne zlepšila, zas prešlo ako voda a zas bol čas sa s ním lúčiť.

Lúčenie s ním prebiehalo, ako obvykle a ešte k tomu som sa taktiež ako vždy obzeral. Vždy však s menšou nádejou ako predtým, tá pri každej ďalšej návšteve nádražia klesala. Tentoraz to nebolo inak. Štandardná rozlúčka s Mikeym, pri ktorej mi bolo znova smutno a ledva som zadržal slzy. Vždy to bolo po jeho odchode rovnaké, vždy som znova upadol do svojich depresií a divných nálad, no nedalo sa nič robiť. Domov by som už nešiel, nie potom čo som rodičom tvrdil, že sa o seba viem postarať a jeho som u seba uväzniť taktiež nemohol, veď mal školu.

Mával som mu, keď odchádzal z vlakom a už v tej chvíli som si uvedomil svoju opustenosť. Možno by som si mal konečne zohnať nejakého spolubývajúceho, byt mám dosť veľký a možno by to pomohlo aj mne, nájsť si aspoň niekoho kúsok bližšieho. Niežeby som nemal pár priateľov, naozaj som ich mal rád, ale zas ja neviem, potreboval som niekoho, kto by mi bol bližší než oni.

S týmito myšlienkami som prechádzal už po naučenej trase, so sklopenou hlavou, hľadiac do zeme, pričom som ju ale sotva vnímal. To som však asi nemal robiť, zrazu som sa potkol a ani som nijako nestihol zabrániť pádu, ocitol som sa na zemi.

"Pane ste v poriadku?" Zaznel mužský hlas zblízka a ja som sa nezmohol na nič iné, iba niečo zamrmlať, ten pád mi vyrazil dych. To, že som si udrel aj hlavu, som akosi neriešil, nemohlo to byť nič vážne, respektíve, horšie to už so mnou byť nemôže.

Len čo som sa trochu spamätal, mi ten muž pomohol na nohy a znova zopakoval svoju otázku. Ja som mu jednoducho odpovedal, poďakoval som sa za pomoc a pokračoval som v ceste k svojmu autu. Šikovnosť mi vážne nechýbala.

Znova som sa pozeral do zeme, ale už som sa aspoň zčasti snažil vnímať, kam to vlastne kráčam. Pred seba som sa pozrel iba občas, keď som chcel vedieť ako ďaleko je ešte východ. Zrazu som pocítil slabý náraz do môjho ramena, nebolo sa čo čudovať, ľudia sa ponáhľali, či už na vlaky alebo z vlakov.

"Prepáč, nechcela som." Tie slová ma však absolútne prebrali, ten hlas. To som si naozaj natoľko udrel hlavu aby som mal halucinácie? Pomaly som pohľad zdvihol od zeme a predomnou sa objavili tie najkrajšie oči, ktoré som raz videl. Krásne zelené, bledá tvár obklopená dlhými, tmavými vlasmi. Boli dlhšie ako predtým, no oči boli tie isté, možno len s tým rozdielom, že teraz v nich svietili veselé iskričky a na perách pohrával nádherný úsmev. Bola si to naozaj ty? Alebo po tomto naozaj dobrovoľne vyhľadám pomoc psychológa? To som v tej chvíli však riešiť nedokázal, bolo mi to ukradnuté, aj keby si bola halucinácia, bola si zo všetkých najskutočnejšia.

"Klaudia?" Vyslovil som s nádejou, ale nečakal som na odpoveď. Prikročil som k tebe, vzal som ťa okolo bokov a pobozkal som ťa. Nedokázal som sa udržať, chcel som, potreboval som cítiť tvoje pery. Aj keby si ma potom od seba odohnala, riskol som to.

"Gerard..." Vyslovila si, chvíľu po tom, čo som sa od teba odtiahol, keď si sa spamätala, hoc oči si mala ešte stále zavreté.

"Ja...Prepáč, ale nedokázal som odolať. Tak dlho som čakal." Povedal som a znova som ťa jemne pobozkal. Bol to akoby splnený sen a vedel som, že ťa tentoraz od seba už tak ľahko nepustím.

"Ja som zas potrebovala nejakým spôsobom upútať tvoju pozornosť." Povedala si a spojila si znova svoje pery s tými mojimi v dlhom, pomalom bozku. Mal som dojem, že všetky sny sa mi splnili, hoc vlastne to dojem ani nebol, bola to skutočnosť. Pomaly sa mohli začať plniť aj ostatné predstavy a ja som vedel, že to tak aj odteraz bude.

Iba s tebou Klaudia.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Niwy Niwy | Web | 26. října 2008 v 20:40 | Reagovat

vieš čo ma odrovnalo hneď na začiatku? skús trikrát hádať :D žeby ten názov?:D:D:D dobre, inak som v pohode a vôbec nie som absolútna závisláčka :D och aká som na seba pyšná, že som ťa namotala zlato :P inak veeeľmi pekné no :D

2 enys enys | Web | 27. října 2008 v 0:51 | Reagovat

No taaak to nééé :'( to je hnusná představa,že by som to mohla byt třebas ja...No,ale na druhou stranu dobryyyyy ;-) It's GOOD :-D mám dost dobrou náladičku :-D

3 Klaudiqa Klaudiqa | Web | 27. října 2008 v 17:58 | Reagovat

awwwww diite moje zlate...:D

pred chvilou som sa sprchovala, tak sa este trochu klepem od toho ake mam mokre vlasy a samozrejme nam este nezacali kurit...svine jedny:D

Ok ale o tom som hovorit nechcela..a teda vlastne chcela, ved to ze sa klepem malo advazovat na to, co chcem vlastne povedat XD asi to ze som sa po precitani tvojho uvodneho slova, zacala klepat este viac a od zimy to teda nebolo:D

boze ani nevies ako sa to dobre citalo to vsetko o mne a tak...hh..nechcem vyzerat teraz jak nejaka namyslena primadona, ale tak komu by nepadlo za dobre precitat si o sebe nieco podobne? =D

ach boze, a ty si sa bala ze by sa mi to nepacilo? robis si snad prdel? ved bolo cele od hora az dole dokonale, ja proste neviem co by som viac povedala, by som asi musela vymenovat vsetky poklony a superlativy co existuju a to nehovorim len preto, ze je ta story o mne a Gerardovi, aj ked aj to je u mna dost velke plus....

proste vsetko jak si to opisala....ti pravdu poviem ze az do konca si ma nechala v napati ze sa uz vobec nestretneme....uplne som bola v tom ze z toho ani happy end nebude a zabila by som ta XD ale docitala som to a zistila ze sme sa zase stretli!!!!! to bol prvy orgazmus XD a druhy ked citujem:  Prikročil som k tebe, vzal som ťa okolo bokov a pobozkal som ťa. awwww...akoze pri tejto jedinej vete som bola v siedmom nebi XD D-O-K-O-N-A-L-E !!!

mas moju poklonu teda ako fakt, takto to napisat chce fakt neskutocny talent..:D vaz si to....dufam ze bude este vela takych skvelych stories..:D aj ked uz asi nie o mne no XD hehe....okie ja uz budem pomaly koncit lebo ma zacinaju v prstoch chytat krce....mam este nasledky z dnesnej dvojhodinovky strojopisu :D takze majte pochopenie....este raz bolo to skvele!!!! a dakujem ti, uplne si mi zdvihla naladu, co sa nepodari hocikomu...lebo dnes som bola vazne na prasky...thanx :-*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama