Kiss me you animal (53) Part One

7. dubna 2012 v 14:05 | Red of Rose |  Kiss Me You Animal
Chapter Fifty-Three
To die by your side is such a heavenly way to die



V piatok som si do drobnej tašky zbalil náhradné oblečenie. Ktovie prečo mi ani nenapadlo, že by som si mal brať pyžamo - rovnako tak som nepomýšľal ani na zubnú kefku alebo podobné osobné veci, jednoducho rátajúc s tým, že v prípade potreby mi Gerard všetko požičia.

Rozlúčil som sa s mamou, ktorá ma vyprevádzala s akýmsi melancholickým výrazom v tvári - jemne som sa na ňu usmial a potom sa venoval už len svojej vlastnej nervozite.

Gerard ma varoval, že keď k ním ráno prídem, pravdepodobne stretnem ich mamu. Bolo to už niekoľko dní odkedy sa Gerard zoznámil s tou mojou a ja som sa pripravoval na to, že zažijem niečo podobné. Keď som si však spomenul na hrubý hlas Gerardovej mamy, zovrelo mi hrdlo a vôbec som nedokázal prekonať svoj strach.

Preto som v piatok ráno u Gerarda zazvonil so zovretým žalúdkom a neuveriteľne silne búšiacim srdcom.

Našťastie, otvoriť prišiel Gerard. Mal som podozrenie, že čakal za dverami, pretože otvoril sotva niekoľko sekúnd po mojom príchode. Jemne sa zasmial, v tvári spokojnosť. Prezrel si moju tašku, ktorú som mal prehodenú cez plece a ja som vedel, že uvažuje, čo všetko som si so sebou priniesol.

Zakrátko sa ku mne nahol a zľahka ma pobozkal na pery. Natiahol ruku a ja som ju s vďačnosťou prijal - rozhodne som nebol ochotný pustiť sa ho a sám jeho mamu vyhľadať, nedajbože jej pobozkať ruku, ako to predtým u nás doma urobil on.

Vládlo medzi nami ticho. Uvedomil som si, že čakáme, kým príde jeho mama. Určite predsa počula zazvonenie.

Za niekoľko ďalších sekúnd - vážne, začínal som mať pocit, že od strachu vybuchnem - sa konečne objavila vo dverách. Na tvári mala široký úsmev a krvavočervený rúž zvýrazňoval jej plné pery. Blond vlasy jej vo vlnách spadali na plecia a nebyť výrazných vrások v tvári, povedal by som, že je to veľmi zaujímavá žena. Takto mi však pripadala len stará na svoj vek, strhaná - čo, koniec koncov, vôbec nebolo prekvapivé. Mala za sebou veľmi veľa a to som rozhodne o ich rodine ešte nevedel všetko.

"To je Frank, mami," hlesol Gerard. Zacítil som v jeho hlase celkom výrazný cit - lásku. Vedel som, že podobne sa občas prihovára aj mne, no samozrejme, ku mne cítil celkom iný druh tejto emócie. Preto bolo pre mňa fascinujúce počuť ho, ako mu hlas prirodzene zjemnel, posunul sa na celkom iný tón a znel ako pohladenie. Uvedomil som si, ako veľmi musí mať ženu pred sebou rád.

Podľa toho, ako sa na mňa usmiala, som odhadol, že moje meno nebolo v jej prítomnosti spomínané prvýkrát. Keď si povzdychla a s úsmevom pokrútila hlavou, vydajúc sa smerom ku mne, bol som si dokonca celkom istý, že o našom vzťahu vedela absolútne všetko a že bola Gerardovou bútľavou vŕbou po celú dobu, snáď ešte aj v čase, keď sme sa ešte iba priatelili.

"Frankie, zlatko, volaj ma Donna," prehovorila po prvýkrát. Striaslo ma pri zvuku jej hlasu, no obsah jej slov bol viac než potešujúci - akoby ma už na prvý pohľad mala neuveriteľne rada.

Nesmelo som sa pousmial a pevne stisol Gerardovi ruku, snažiac sa od neho prijať viac sebavedomia. Nepodarilo sa mi to.

Prekvapilo ma, keď Donna roztiahla ruky a vtiahla ma do objatia. Gerard mi pustil dlaň, aby som mohol stisk opätovať, no len veľmi nesmelo som jej priložil ruky na chrbát. Na podobné správanie som nebol zvyknutý, to bola prvá vec. A navyše, vždy som si myslel, že Gerardova mama je mrzutá žena, nevrlá... Opak bol pravdou. V skutočnosti som pravdepodobne nikdy nepoznal niekoho tak srdečného.

Po chvíli sa odo mňa odtiahla a ja som s šokom v jej očiach prečítal vďačnosť. Akoby mi vďačila za to, že som Gerardovi pomohol odpútať sa od minulosti, že som ním nepohrdol, že som s ním zostal napriek väzeniu a napriek všetkým problémom... akoby bola rada, že som jej synovi dovolil, aby mi namaľoval krídla - netušila, že to ja som vďačil jemu. Po tomto jej pohľade sa však môj úsmev stal širším a istejším a keď mi konečne pustila paže, pevne som sa k Gerardovi pritisol.

Medzi mnou a jeho mamou práve prebehlo tiché spojenie, bez vyrieknutia jedného slova. Porozumeli sme si, absolútne, a nebolo treba nič hovoriť. Vydýchol som si úľavou a zrazu sa tam cítil ako doma, napriek tomu, že som Donnu poznal len niekoľko minút.

"Musím ísť do práce, hrdličky, ale dúfam, že sa večer uvidíme," žmurkla na nás a vzala si z vešiaku svoje sako. Sledoval som ju, takmer očarený jej osobou - vyzerala tak... Oh bože, ako všetky tie falošné veštice v televízii, akurát že táto akoby skutočne vedela všetko. Smútok v jej očiach, ktorý bol síce z časti zastretý spokojnosťou a zmierením, jej dodával výzor neskutočne múdreho a znalého človeka.

Keď sa za ňou zabuchli dvere, otočil som sa k Gerardovi a pustiac tašku na zem, obmotal som mu ruky okolo pásu. Ešte vždy fungovalo bezslovné spojenie - pohľadom som mu dal vedieť, že jeho mama sa mi páči a on ma zase naspäť uistil, že ona si o mne určite myslí to isté.

Pohladil ma po vlasoch hrajúc sa s ich koncami, a jemne sa usmial. Vydýchol si rovnako, ako pred chvíľou ja, a nahol sa ku mne, priložiac pery k tým mojim. Nechal som sa pobozkať - privrel som oči a vdýchol som Gerardovu vôňu. Pritisol som si ho k sebe, akoby to mal byť náš posledný bozk vôbec, a vydýchol som zadržiavaný vzduch.

Po krátkej chvíli som sa od neho odtiahol, celkom podvedome mu masírujúc bok. Oh, áno, Gerardove boky som už predsa spomínal. "Aký je plán? Do večera máme kopu času."

Pousmial sa a zbehol mi rukou dolu na krk, akoby len z čistej potreby držať ma a niekde sa ma dotýkať. O tejto túžbe som vedel svoje. "Mikeymu sa v skutočnosti zapáčila myšlienka filmového maratónu, ale keďže večer ideme preč, presunul to na predpoludnie a popoludnie."

"Oh," hlesol som. "A čo budeme pozerať?"

"Starých Batmanov. Všetky diely. Nejako ho to zase chytilo, aj keď som mal pocit, že to už má za sebou," zachichotal sa. Odstúpil odo mňa a zdvihol zo zeme moju tašku, pomaly sa pustiac ku schodom. "Jeho izba teraz vyzerá ako tmavá komora, zatiahnuté závesy, zavreté dvere a - "

Chytil som ho za zápästie a otočil som ho zase k sebe. Bez opýtania som ho znovu pobozkal, len tak, opäť len z čistej túžby urobiť to. Bolo krásne vedieť, že niečo také v skutočnosti môžem urobiť.

Pousmial sa do bozku, no v skutočnosti sa po niekoľkých sekundách odtiahol. "No tak, poď, lebo zmeškáš Nicholsonovho Jokera."

"Gerard, niečo také ma skutočne vôbec nezaujíma," vyhlásil som a znovu som ho pritiahol k sebe.

---

Keď sme vstúpili do baru - v ktorom som mimochodom nikdy predtým nebol a ani som nevedel, že vôbec existuje - už hrala pieseň z Pomády. Gerard sa snažil presvedčiť ma, aby sme si rovno zatancovali, no so smiechom som ho dotiahol až k baru a spoločne sme si sadli na vysoké stoličky. V skutočnosti som nemal v pláne v ten večer veľmi tancovať, no podobnú hudbu som bol ochotný počúvať celý večer.

Gerard si objednal pivo a ja pomarančový džús. Ponúkol sa síce, že objedná pivo aj mne - koniec koncov, ako dospelý mohol - ale odmietol som to. Nechcel som sa opiť a keďže som nemal veľa skúsenosti s alkoholom, pravdepodobne by to tak dopadlo.

"Ako si vôbec prišiel na toto miesto? A na túto party?" spýtal som sa so záujmom, keď nám sympatická barmanka šuchla naše nápoje po barovom pulte. Gerard si odpil, no môj džús bol, samozrejme, celkom studený, tak som musel chvíľu počkať.

"Uh, na zastávke bol plagát, vieš, pozvanie na akciu," zahundral a zadíval sa do svojho pohára. Prekvapene som zažmurkal.

"Na zastávke? Teda... na tej našej?" Krátko prikývol, stále sa mi nedívajúc do tváre. "Chodievaš tam?"

Konečne zdvihol hlavu a zahanbene sa pousmial. "Občas," pripustil, so svojím krivým úškrnom na tvári. Opatrne som našiel jeho dlaň a stisol ju vo svojej. Rozliala sa vo mne vlna šťastia a úplného pokoja.

"Mohli by sme tam cestou domov zájsť spolu," navrhol som. "Len tak si tam posedieť a... veď vieš. Významné miesto."

S jemným úsmevom prikývol a ja som sa k nemu nenápadne trochu posunul. V skutočnosti ma predtým ani nenapadlo, že by som šiel na tú zastávku. Predstavovala pre mňa miesto, kde som čakal na Gerarda, alebo aj miesto, kde sme sa pohádali - nikdy som ju nebral ako symbol nášho vzťahu. A pritom... bola naozaj veľmi dôležitá.

---

Gerard ma prinútil k tancovaniu len dvakrát. Raz, keď hrali Beatles (v tom prípade som ani neprotestoval, vzhľadom na spomienky, ktoré ma nadobro k tejto skupine priviazali) a potom raz, keď hrali pieseň Let´s twist again.

Vtedy som naozaj nechcel, ale Gerard ma svojím pohľadom presvedčil, že ak si aspoň za život nevyskúšam tancovať twist, vlastne ani nie som človek, tak som sa nechal vytiahnuť na tanečný parket. V pohyboch som bol neistý, navyše sme boli dvaja chlapci tancujúci oproti sebe a preto na nás spočívalo niekoľko pohľadov, no pohľad na Gerarda mi vyrážal dych. Každá časť jeho tela tancovala úplne inak; krútil bokmi, ramenami, pomaly sa hýbal z jednej strany na druhú a šúchal sa po špičkách. Vo svetle reflektorov jeho vlasy naberali všetky možné rozličné farby a bolo vidieť, že si to proste užíva. Preto ma nemrzelo, že sa na mojom mizernom tanci zabávala polovica klubu.

Po tejto piesni sme sa obaja zadýchane vracali k barovému pultu. Našťastie nám nikto neobsadil miesta, pretože tam bolo aspoň ako - také súkromie a hudba tam až tak nekričala.

"Gee, hneď som tu, idem len na toalety," povedal som mu do ucha, aby to nepočul nikto ďalší, a on ma s prikývnutím pobozkal na líce, akoby mi chcel povedať, že si mám na seba dávať pozor. Vyzeral rozkošne.

Keď som sa na neho po niekoľkých krokoch otočil, videl som, že sa o niečom veselo rozpráva s barmankou a s vedomím, že napriek mojej počiatočnej neochote som pravdepodobne nezažil príjemnejší večer som ďalej pokračoval k cieľu.

Približne o dve minúty som vyšiel z kabínky, ešte si naprávajúc opasok na nohaviciach, keď som pred zrkadlom zbadal osobu, ktorú som na tom mieste očakával najmenej. Stál tam a upravoval si vlasy.

"Hej, Zachary," oslovil som ho a podišiel som k umývadlu vedľa neho, pustiac si na ruky spŕšku ľadovej vody. Usmiali sme sa na seba v zrkadlovom odraze a Zach mi vrátil pozdrav. Nevideli sme sa celé prázdniny - ani sme sa spolu nerozprávali, nepísali si... Všetko odišlo niekam dočerta. Pri pohľade na neho som si to uvedomoval niekoľkonásobne viac a po prvýkrát to nepríjemne zabolelo.

"Čo tu robíš?" spýtal sa ma, keď som si osušil ruky a papierovú vreckovku odhodil do koša. Zdalo sa mi bizarné, že konverzujeme na záchodoch, ale napriek tomu som sa oprel a on zaujal miesto vedľa mňa.

"Som tu s Gerardom," hlesol som a mykol hlavou smerom ku dverám. Zachary prikývol a krátko zahmkal. Mal som pocit, že je medzi nami nepríjemné ticho, no nechcel som si nechať pokaziť večer. "A ty?" vrátil som mu otázku po krátkej chvíli.

"Vlastne som tu s Hannah," vyhlásil a nervózne si prehrabol vlasy. Prekvapene som zažmurkal. "Vieš, s Hannah, chodí do vedľajšej triedy," mumlal ďalej. "Páči sa mi."

"To je skvelé, Zach," povedal som celkom úprimne a nedokázal som ubrániť úsmevu, ktorý sa mi rozlial po tvári. Začínala sa vo mne zobúdzať nádej, že ak si Zachary nájde niekoho iného, možno by sa to medzi nami mohlo aspoň trochu napraviť.

"Mal by som ísť naspäť," vyhlásil za chvíľu a odlepil sa od pultu s umývadlami. Jemne som sa pousmial a napodobnil som ho.

"Aj ja. Uvidíme sa v pondelok." Krátko so mnou súhlasil a aj keď to bolo nesmierne rozpačité rozlúčenie, vedel som, že by mohlo znamenať... oh, možno nový začiatok. Akoby sme si povedali: keď sa najbližšie uvidíme, pokúsime sa dať to do poriadku. Porozprávame sa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Fanny Fanny | E-mail | Web | 8. dubna 2012 v 15:29 | Reagovat

ow fuck... ja asi viem akou scénou sa to skončí xD teda, viem si to dokonale predstaviť ako ten najdokonalejší koniec a ak to tak bude, roztopím sa od šťastia :D no a moja ďalšia dokonalá predstava je tancujúci Gerard z ktorej som sa takmer.... no nič, teším sa na druhú časť :D:D

2 Andy Andy | 8. dubna 2012 v 15:56 | Reagovat

já u storku žeru. :) Toto je puj prvý koment na blogu (áno konečně som to stihla) Tákže co napsat? Prostě miluju tvůj styl psaní!

3 Red of Rose Red of Rose | Web | 8. dubna 2012 v 16:50 | Reagovat

Fanny: Myslíš túto kapitolu alebo celé KMYA? :D V každom prípade, podeľ sa s tou myšlienkou so mnou, chcem vedieť, či sa mýliš len trochu alebo veľmi. :D Tancujúci Gerard je riadne UNGHHHHH :D Ďakujem za komentár, hádam druhá časť nesklame :)

Andy: Awww, vždy mám fangirl moment, keď sa objaví komentár od niekoho nového! Veľmi pekne ďakujem za komentovanie a nesmierne si cením tvoje slová! :)

4 Amy Amy | 8. dubna 2012 v 17:38 | Reagovat

Ježišmarjá,já jsem úplně zapoměla že existuje i nějaký Zachary XD No co,už tam dlouho nebyl ;D
Ooh,tančící Gerard... jen si nějak neumím představit jak tančí jive nebo něco podobně rychlého. Ono je to těžké si ho představit tančit něco normálního,když jsem ho viděla jen při jakémsi slepičím tanečku :D
Je skvělé že ho Donna takhle přijala,on z toho má celou dobu nervy že ho zaškrtí za to že má pletky s jejím synem,a ona se místo toho chová takhle :D
Vůbec si nedokážu představit že už za nějaké dvě kapitoly bude konec. Ale zas mi to dává naději že to nestihli nijak zkonit a zůstanou spolu :D Ehm,nebude to divné,když bude v noci doma Mikey i Gerardova mamka zatím co oni dva budou spolu...ehm? Nebo je tentokrát fakt už někdo přistihne? :D Nemůžu se dočkat příštího dílu :) (och,mimochodem,budete ještě pokračovat v psaní Caspity?)

5 Fanny Fanny | E-mail | Web | 8. dubna 2012 v 17:45 | Reagovat

tak teraz som sa zamyslela že či by tak končilo celé KMYA alebo táto kapitola.. :D lebo keď Gee spomenul ich zástavku a to že po tancovačke tam pôjdu... tak som si tak pomyslela fuck, to by bol dokonalý koniec.. žeby tam stáli, držiac sa za ruky alebo v objatí, hovoriac si sladké nič... ale teraz uvažujem.. možno tak skončí iba táto kapitola a koniec bude iný, ale ja mám silný pocit, že to skončí na zástavke.. a možno sa úplne mýlim a celé to bude inak, ale joj :D ak by to bolo tak ako si myslím, fakt si začnem vytvárať kariéru veštice ak sa nerozpustím dovtedy xD

6 Saxana Saxana | Web | 8. dubna 2012 v 22:51 | Reagovat

Jej... som rada, že je Zach znova na scéne a možno sa vráti do Frankovho života :)

7 Red of Rose Red of Rose | Web | 9. dubna 2012 v 15:32 | Reagovat

Amy: Ja viem, že tam dlho nebol :/ Ale pochybujem, že by niekomu za dobu svojej neprítomnosti chýbal. Toto je vlastne predposledná kapitola, len je zase dlhá a tak sa to naťahuje a naťahuje... O.o
Pokračovanie Caspity bude, len čo sa dokopem k napísaniu svojej časti :)

Fanny: Zaujímavé... nechám si pre seba, či máš pravdu alebo nie :D

Saxana: Prvý krok už urobili, tak sa im hádam obnovenie priateľstva podarí :) Som rada, že návrat Zacharyho potešil.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama