Kiss me you animal (53) Part Two

15. dubna 2012 v 18:56 | Red of Rose |  Kiss Me You Animal
Chapter Fifty-Three
To die by your side is such a heavenly way to die




Vyšiel som pár krokov za Zachom. Jeho chrbát sa čoskoro stratil v dave - prekvapilo by vás, koľko ľudí chodí na podobné akcie - a preto som pohľadom hneď vyhľadal barový pult. Prekvapilo ma, že som tam Gerard nezbadal. Ani barmanka nebola na svojom mieste. Keby som Gerarda nepoznal, myslel by som si, že si išli dať rýchlovku niekam dozadu, dokonca som sa tejto predstave aj krátko zachechtal.

Keď som však podišiel bližšie k pultu, ovládlo ma podozrenie a nepríjemný pocit. Gerardov pohár s pivom bol prevrhnutý a jeho obsah sa rozlieval okolo. Kvapkal dole na zem. Do umývadla na druhej strane tiekla voda, akoby ju niekto nemal čas zastaviť.

Rozhliadol som sa okolo seba a konečne si všimol to, čo som až doteraz prehliadal - drobný hlúčik ľudí neďaleko. S búšiacim srdcom som sa rozbehol k tomu miestu, rozrážajúc si cestu medzi ostatnými. Hundrali, nadávali, niekto z nich ma štuchol naspäť, no nedbal som na to.

V podstate som zbadal presne to, čo som aj predpokladal - akurát som si nemyslel, že ma ten pohľad až tak odzbrojí. A to som ani neprišiel v najhoršom.

Gerard ležal na zemi a nehýbal sa. Akurát od neho vstával hrozivo vyzerajúci muž - jednoducho bol veľký. A na jeho zaťatej pästi som zbadal kvapky krvi. Vôbec som nechápal, čo sa, kurva, mohlo stať za tých päť minút, čo som bol preč, no absolútne ma to prikovalo k zemi. Chlap okolo mňa prešiel, akoby som bol vzduch a keby som sa dokázal pohnúť, pravdepodobne by som na neho skočil a pokúsil sa rozbiť mu hlavu. Spamätal som sa, až keď sa ľudia začali rozostupovať a cez hudbu som začul Gerardovo zastonanie.

Skláňala sa nad ním barmanka, jemne mu držiac hlavu v dlaniach. Čupol som si k nemu a snažil sa nedívať sa na jeho rozrazené obočie. Chytil som ho za ruku a sklonil som sa nad ním, nevediac, či cítim bolesť, zúfalstvo alebo nekonečný hnev.

"Môžeš mi láskavo vysvetliť, čo sa tu stalo?!" vyprskol som smerom k barmanke a pozrel som na ňu. Mal som zvláštny pocit, že má na tom podiel viny. Snažil som sa sústrediť len na vyriešenie dôvodu, kvôli ktorému teraz ležal Gerard - môj Gerard - na zemi a krvácal, pretože inak by som sa asi rozplakal rovno na mieste a odmietal ho pustiť z pevného objatia.

Dievča na mňa previnilo pozrelo a ja som vedel, že som sa nezmýlil v odhade. "Normálne sme sa bavili s tvojím priateľom a smiali sme sa a potom prišiel Chuck... to je môj priateľ, vieš... a nenechal si vyhovoriť, že ma balil," pokynula hlavou k Gerardovi.

"Ježiši, aké IQ má ten tvoj priateľ, keď mu nedošlo, že mláti gaya?!" kričal som ďalej. Bolo mi jedno, že jej do očí vstúpili slzy. Odstrčil som jej ruky od Gerardovej tváre a sám som zaujal jej miesto.

"Bože, strašne ma to mrzí, je mi to hrozne ľúto, ja... prinesiem ľad? Alebo mám zavolať sanitku? Prepáč, prepáč, naozaj ma to hrozne mrzí!" fňukala pri mne a keď som sa k nej otočil, tvár mala zaborenú v dlaniach. Zamračil som sa, no najväčší hnev ma prešiel - pravdepodobne vo svojom vzťahu nebola práve dvakrát spokojná.

"Choď si robiť svoju prácu," zahundral som. "Zvládnem to sám, nebudem riskovať, že tomu tvojmu zase preskočí a vráti sa."

Krátko prikývla a s posledným tichým vzlykom sa vrátila za pult. Otočil som sa k Gerardovi a dlaňou som mu jemne prešiel po tvári. Teraz som už skutočne musel brániť slzám, ktoré sa mi drali do očí. Gerardovi zaklipkali viečka a konečne otvoril oči. Okamžite skrčil tvár bolesťou a ja som radšej ani nechcel vedieť, čo okrem krvácajúceho obočia ho ešte bolí.

"Gee," oslovil som ho a on ma zmätene našiel pohľadom. Vyzeralo to, že sa mu svalstvo v tvári aspoň trochu uvoľnilo. "Gee, môžeš vstať?" opýtal som sa ho mierne a pevne som ho chytil za ruku.

Chvíľu rozmýšľal, no napokon krátko prikývol. Pomohol som mu vstať, snažiac sa nepočuť jeho občasné stony bolesti. Neobťažoval som sa s platením - predpokladal som, že aspoň to to dievča urobí - a pomaly sme kráčali smerom von. Tá cesta bola nekonečne dlhá, nechcel som si ani predstaviť, ako dlho pôjdeme domov.

Konečne sa mi do pľúc dostal čerstvý vzduch. Prešli sme ešte niekoľko krokov, než som zastavil a zľahka Gerarda oprel o stenu klubu. Obočie mu ešte vždy krvácalo.

Bez rozmýšľania som natiahol ruku a opatrne koncom rukávu zotrel pramienok stekajúci mu dole po líci. Chvíľu som na neho hľadel. Stál bez pohybu, ako keby sa bál, že aj ten najmenší bude neznesiteľne bolieť, a privieral oči.

"Gee, mám niekoho zavolať?" navrhol som pomaly a jemne mu prstami prebehol po tvári. Chytil mi ruku a pevne ju stisol v tej svojej.

"Nie, budem v poriadku. Len chvíľu počkaj."

Nevedel som, čo mám robiť. Stál som pred ním a nechal som ho, nech mi zviera dlaň, no netušil som, čo mám povedať. Najradšej by som mu dal najavo, ako veľmi ma bolí pohľad na neho, no bál som sa, že to opäť pochopí ako prejav súcitu. Pritom som cítil skôr hrôzu, zdesenie. Uvedomoval som si, že Gerardovi sa museli vrátiť všetky spomienky na minulosť. Trhalo ma na kusy, že som nedostál svojmu sľubu a neochránil som ho. Dovolil som, aby mu znovu ublížili, a, dočerta, chápal som, že tentoraz to muselo bolieť ešte viac, než predtým.

"Poďme," ozval sa zrazu, vytrhnúc ma tak zo zúfalých myšlienok. Prekvapene som na neho pozrel a stretol som sa s jeho tvrdým výrazom. Akoby okolo seba postavil múr a to mu pomohlo prekonať bolesť. Ale nepáčilo sa mi to - nepáčilo sa mi, že v jeho tvári nebolo ani jedinej emócie.

Jemne som vkĺzol pod jeho rameno, aby som ho mohol podopierať. Mal som pocit, že mu to prekáža, no nepovedal ani slovo.

Po takmer viac ako polhodine sme prišli k dverám ich domu a on len zašepkal: "Potichu, nech sa Mikey a mama nezobudia." Tak som sa riadil podľa jedinej vety, ktorú mi počas cesty venoval a snažil som sa prejsť do Gerardovej izby bez zvuku. Pravdepodobne sa mi to podarilo, pretože sa zdalo, že dom ďalej spí.

Posadil som Gerarda na jeho posteľ a kľakol si pred neho, chytiac mu dlane do svojich. Nie, ešte vždy ani jeden pocit. "Gee, kde máte lekárničku? Potrebujem dezinfekciu a obväz."

"V kúpeľni. Vieš, kde to je," hlesol potichu a ja som prikývol. Sám seba som niekoľko sekúnd presviedčal, že tu doma ho môžem na okamih nechať osamote a nikto mu neublíži, než som sa pobral pre potrebné.

Gerard sedel v nezmenenej polohe, keď som sa vrátil do izby a v ruke som držal veci, čo som potreboval. S povzdychom som si pred neho znovu kľakol a držiac v ruke kúsok vaty, nakvapkal som na ňu dezinfekciu. Odhrnul som mu vlasy z tváre a po prvý raz sa skúmavo zahľadel na jeho ranu na obočí. Našťastie nebola veľká - len drobnučká, akoby škrabanec. To len tá krv vyzerala hrozivo. S nádychom som natiahol ruku a obmýval jej škvrny na tvári, blížiac sa k samotnej rane.

"Prepáč," hlesol som, keď sykol. Bol som vďačný však aj za tento prejav toho, že vôbec ešte cíti. Za niekoľko sekúnd som mu ranu jemne prelepil leukoplastom.

Zostával som kľačať na kolenách. "Nič iné ťa nebolí?" Záporne pokrútil hlavou. Pravdepodobne bude mať len niekoľko modrín, inak nič vážne. "Neudrel si sa do hlavy? Nebolí ťa?" Znovu pokrútil hlavou.

Chvíľu sme sa na seba mlčky dívali a ja som strácal všetku istotu. Znovu som dlaňami našiel tie jeho a pevne ich stisol v tých svojich. Zdalo sa však, že spojenie bez slov sa pretrhlo a ja som bol nútený ďalej hovoriť, zatiaľ čo on ešte vždy vyzeral ako kus kameňa.

"Je to len drobný škrabanec," zašepkal som na začiatok. Pohľadom našiel ten môj a čakal, ako budem pokračovať. "Žiadna jazva, Gee. Všetko je v poriadku. Ten človek bol blázon, vôbec nevedel, že ty... Je to v poriadku. Za chvíľu nebudeš mať na sebe ani jeden znak toho, že sa niečo podobné stalo. Gee." Uhol pohľadom a ja som vedel, že som sa trafil absolútne presne - desilo ho, že sa všetko vrátilo a že teraz bude jeho tvár vyzerať ešte horšie. Akoby prestal veriť, na okamih to tak vyzeralo. Teraz sa však jeho tvár konečne uvoľnila a ja som zbadal bolesť.

S povzdychom som mu chytil tvár do dlaní a s privretými očami som mu pobozkal spánok - len kúsok od miesta, kde som mu ošetroval ranu. Obmotal mi ruky okolo pásu a pritiahol si ma bližšie k sebe. Vytiahol som sa k nemu na posteľ a perami pomaly skĺzol po jeho líci až dole na pery. Bozk mi vrátil.

"Frankie," vzdychol po chvíli a rukami zbehol dole k lemu môjho trička. Poslušne som zdvihol ruky a nechal som ho, aby mi ho prevliekol cez hlavu. Vzápätí som urobil to isté s kusom látky na jeho tele a priložil prsty k jeho horúcej pokožke.

Privieral som oči, keď som sa ho konečne dotýkal. Prsty som mu vnoril do vlasov a sám som si ľahol na chrbát, stiahnuc ho so sebou dole.

"Povedz, čo mám urobiť," vzdychol som mu do úst a pravou dlaňou skĺzol za lem jeho džínsov, cítiac jemnú pokožku tých miest. "Povedz mi, čo mám urobiť a ja to urobím."

Vyšiel z neho ston a perami sa prisal na môj krk, vťahujúc moju jemnú pokožku medzi pery. Zdvihol tvár až o niekoľko sekúnd, venujúc drobný bozk mojej brade. "Vyzleč sa. A potom mňa," hlesol. Jemne sa odo mňa odtiahol, ľahnúc si na chrbát, a ja som nasucho preglgol. Túžil som splniť to, čo odo mňa žiadal.

Ešte vždy s miernym ostychom som zo seba stiahol nohavice a boxerky a potom som sa začal venovať jemu. Rozopol som mu nohavice a pomaly som mu ich sťahoval z nôh. To isté s boxerkami.

Nahlas som vydýchol, keď som mu prstami prechádzal po nohách. Vedel som, že nič podobné odo mňa nežiadal, no jednu nohu som mu zdvihol a pobozkal mu koleno. Posunul som sa hore, jazykom sa dotýkajúc vnútornej strany jeho stehna. Keď som sa ústami dostal až k jeho prirodzeniu, videl som, že je už tvrdý. Oh, aj ja som bol. Len pohľad na jeho nahé telo mi stačil.

Prešiel som mu dlaňami po bokoch a jazykom som znázornil kruh okolo jeho bradavky. Zavzdychal a vnoriac mi ruku do vlasov, pritiahol si ma k sebe.

"Naplň ma," zašepkal zachrípnuto priamo do mojej pokožky a vo mne sa všetko otriaslo. Sledoval som jeho privreté oči a vedel som, že presne to chcem urobiť - hoci, nemal by som ani nič proti tomu, keby sa to dialo naopak. "Hneď teraz."

"Hneď teraz," súhlasil som s ním a znovu som sa posunul dole. Padli vo mne všetky hradby - svoje po prvýkrát som už mal za sebou a teraz som chcel skúšať nové veci. Napľul som si na dlaň a pomaly do neho vkĺzol jemným prstom, znovu tak ľahko ako naposledy, možno ešte ľahšie. Keď som po chvíli pridal druhý prst, jazykom som mu prešiel po erekcii. Vzal som ho do úst, obopnúc ho perami a ďalej som sa v ňom pohyboval prstami.

Začal hýbať bokmi a prirážať k mojej ruke - v tom momente som prestal a skrátka som si na neho ľahol.

"Objím ma," povedal som jemne a on ma pochopil. Nohy mi obmotal okolo pásu a ruky si spojil za mojím krkom. Boli sme pri sebe maximálne blízko, keď som do neho vstúpil. Začal som do neho jemne prirážať, no on sa prehol v chrbte a potichu zavzdychal - predsa len, neboli sme v dome sami.

"Viac. Oh môj bože, viac," vyrazil zo seba a ja som nemal ani jediný problém s tým, aby som ho poslúchol. Zrýchlil som, prirážajúc k nemu v rýchlosti, o ktorej som vedel, že by som ju ja sám nevedel prijať. Namiesto toho, aby som mal pocit, že som stratil kontrolu, zdalo sa mi skôr, že som to ja, kto vládne nad situáciou. Čo pravdepodobne nebola pravda, lebo som reagoval na akúkoľvek Gerardovu požiadavku, nie na tie svoje.

Vkĺzol som jazykom do Gerardových úst a zrazu som na tom nevidel vôbec nič romantické. Nebolo to tak jemné a tak neisté ako prvé milovanie a napriek tomu sa mi to javilo ešte krajším. Akoby mi teraz viac dôveroval, akoby som teraz už ja sám vedel, ako sa pohybovať a s akou silou, aby som dorážal na Gerardovu prostatu.

"Dotkni sa ma," zavzdychal po chvíli a ja som bol rozhodnutý splniť aj túto jeho požiadavku. Jemne som palcom prešiel po jeho špičke, než som ho vzal do dlane a začal sa pohybovať.

Boli sme jeden celok, skutočne to tak fungovalo. Hýbal sa proti mne, vzdychal moje meno, akoby bolo jeho vlastné a ja som sa nad neho skláňal, cítiac teplo jeho vnútra a dotýkajúc sa každého miesta, ktoré mi len prišlo na rozum.

Možno, nie, celkom určite, som bol stvorený na to, aby som napĺňal práve jeho.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 kisss kisss | Web | 16. dubna 2012 v 8:02 | Reagovat

Dlouho jsem nekomentovala, za to se omlouvám, ale nějak jsem nevěděla, co k tomu napsat - nebylo k tomu, co dodat.
Přijde mi, alespoň podle té poslední věty, že prostě to nedopadne dobře. Mám z toho špatný pocit, a to se mi vubec nelíbí. Když jsem četla tuhle část, byla jsem v šoku. Tohle jsem vubec nečekala a bylo mi strašně líto Gerarda, že tohle musel prožít znova, a Franka, že si slíbil, že nenechá nikoho mu ublížit a zklamal, jak sebe tak i jeho....

2 Fanny Fanny | Web | 16. dubna 2012 v 14:47 | Reagovat

čakala som všetko možné, aj keď priznám sa, fakt som si myslela že to bude končiť približne tak, ako som načrtla v komentári na minulú kapitolu xD ale toto? :O chudáčik Gee... ja som si už myslela že je po ňom keď si opísala jak tam leží, že sa vrátili preňho hentí idioti a že to bude mať ten najhorší koniec aký môže.. ale krásne si mi to vynahradila záverom tejto kapitoly.. :) teším sa na poslednú ale zároveň keby chceli pribudnúť ďalšie desiatky dovtedy, nebránila by som sa absolútne vôbec :D

3 Andy Andy | Web | 16. dubna 2012 v 16:57 | Reagovat

ah no tak je to nadherne co dodat. ASnad jen to že mi musíš slíbit že je nezabiješ či jinak nezdeformuješ během příběhu a jeho knce. No ták smutných konců je dost :D .... Ale ty si autor samozdřejmě :) Opravdu krásné. Dokonalé! Těším se na pokráčko!

4 Amy Amy | 16. dubna 2012 v 20:48 | Reagovat

V první chvíli mě napadlo,že se pro Gerarda vrátili mafiáni,a potom že ho ten Chuck (proč jsem si hned představila Chucka Norrise  v té jeho kostkované košili? XD) zmlátil tak,že bude mít vnitřní krvácení a umře :O Musela tam být pořádná tma když tomu žárlivému trotlovi na první pohled nedošlo,že Gee o tu holku vážně nemá zájem ;D Je hezké že se s tím Zach tak srovnal. Chudák Gee,zdá se že většinu ran schytává jeho obličej. Muselo být strašné jak mu to připomenulo onen předešlý incident. A hlavně když si myslí že se tím Frankiemu hnusí. Je to jen další z mých pomýlených doměnek,nebo se ta scéna se západem slunce odehraje na zastávce? Ale počkat,ikdybych měla tentokrát pravdu,ty mi to neřekneš,že? Hezký trik Franku,vyšukat mu všechny špatné myšlenky z hlavy. Ale nestěžuju si ;D Michelle,já tě nechci otravovat a vím,že máš spousty práce,jen ti chci říct že mi ten nesmělý,trhlý,podvazky nosící Gerard z Caspity opravdu chybí :D A hlavně Florent. Oh,Florent <3 Nemůžu se dočkat dalšího dílu <3

5 kačka kačka | 18. dubna 2012 v 7:56 | Reagovat

Taky se ospravedlňuji za absenci komentů, napravujem :)
Po minulém dílu jsem se trochu bála, aby se konec takovéhle úžasný povídky nestal červenou knihovnou a nevyužiješ všechny ty zápletky, co se nabízí - přijetí od Geeho mámy, usmíření se Zacharym apod.
Tenhle díl dokazuje, že jim to tak jednoduchý přecijen něuděláš, což mi do příběhu sedí daleko víc.
Příště už tedy opravdu poslední?Nenápadně se snažim naznačit, že by bylo ještě o čem psát :D a takyto, že  nám bude chybět tenhle DOKONALÝ Gerard :)

6 Saxana Saxana | Web | 22. dubna 2012 v 18:11 | Reagovat

sakra... prečo je Gerard ten, ktorého vždy zbijú? akoby toho už tak nemal dosť.. aj keď to teda potom večer doma ukončili pekne :)
len by ma zaujímalo ako na to ráno zareaguje mama a Mikes

7 Andy Andy | 22. dubna 2012 v 21:46 | Reagovat

áno souhlasím! Chudák Gerard mohl by mít klid a pokoj :D

8 kisss kisss | Web | 23. dubna 2012 v 13:51 | Reagovat

Nevím, bavili jsme se o tom se ségrou a podle nás je spíše Frank ten, který dá ránu. On je ten kdo se dovede bránit... dovedu si ho více představit, že se s někým pere, než Gerarda.... Podle mě Gerardovi jdou lépe slovní útoky a boje. Nějak si nemůžu pomoct :D A prostě celková představa, že ho někdo zmlátí ... je hrozná...

9 Red of Rose Red of Rose | Web | 26. dubna 2012 v 8:43 | Reagovat

kisss: Rozumiem, nie ku každej kapitole sa dá napísať niečo normálne. :) V každom prípade ďakujem za komentár teraz a som rada, že dej tejto časti v podstate nikto nečakal. Je hrozné, že Frank tomu nemohol zabrániť, ale nemôže byť pri Gerardovi 24/7 a Gerard by sa mal naučiť postarať sám o seba. :D

Fanny: tvoj nápad na pokračovanie sa mi náhodou celkom páčil, naozaj. :D Vďaka za komentovanie, prvá časť poslednej kapitoly pribudne snáď dnes... :)

Andy: Bohužiaľ ti nič sľúbiť nemôžem! (Naučila som sa celkom dobre neprezradiť, ako čokoľvek z mojej tvorby skončí... :D) Ďakujem za komentár! :)

Amy: Možno máš pravdu a možno nie. ;) Vďaka za komentovanie. :)
Caspita bude, keď bude.

kačka: Vždy by bolo o čom písať. Mala by som nápadov na ďalších 54 kapitol, ale nikdy nenapíšem ani jednu, pretože ich vzťah dospeje do určitého bodu a od toho by sa všetko od základov zmení. Poviedka končí momentom, kedy sa končí jedna etapa ich života, a nechcem a ani to nebudem meniť. Ja sama som celkom iná než pred rokom a pol a už by to nebolo KMYA. Nie preto, že by mi došla inšpirácia, ale... jednoducho sa to nehodí.
V každom prípade ma teší, že záujem by o to bol, a ďakujem za komentár. :)

Saxana: To sú tie náhody! V každom prípade sa mi to písalo strašne, predstava, že Gerardovi niekto čo i len dá facku, mi trhá srdce. :D Vďaka za komentár. :)

10 Amy Amy | 27. dubna 2012 v 18:02 | Reagovat

Špatně jsi mě pochopila,nechtěla jsem do tebe rýt.Spíš jsem to myslela jako kompliment,jako že je ten Gerard tak úžasný,že mi skutečně chybí.Promiň,už to nebudu zmiňovat.Nechtěla jsem tě otravovat.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama