Caspita! parte 8

26. května 2012 v 22:57 | Dannie&Miška |  Caspita!
Pomaly sa blížime k 10. časti.. Preto by ste nám mohli do komentu napísať čo si myslíte, v ktorej časti sa Mikele a Florent pobozkajú (ak sa niekedy pobozkajú)? :) A víťaza odmeníme... napr. venovaním tej časti a možno epizódnou postavou :D Miška s tým určite bude súhlasiť, že Miška? :D




PARTE 8
Gerard si s Frankom úspešne dohovoril schôdzku na ďalšiu sobotu - nič zvláštne, chystali sa iba do kina a potom možno dakam na pohárik. Keď deň D konečne prišiel, obaja v sebe nazbierali dostatok odvahy na to, aby šli sami a neťahali so sebou Mikeleho alebo Florenta. Nakoniec sa však bez ich pomoci aj tak nezaobišli - Frank pred kinom zistil, že si u Gerarda zabudol peňaženku a kľúče, keď ho bol vyzdvihnúť a Mikele ho vtiahol dnu "na kúsok priateľského rozhovoru".

A Frankovi nevadilo, že by mal za lístky zaplatiť Gerard alebo že by sa cestou späť musel zastaviť po kľúče. No myšlienka, že by Gerard platil aj za pitie, bola nepredstaviteľná. Chcel to byť on, kto zaplatí za drink - alebo za pohár vína. Pri Gerardovi sa v ňom prebúdzala dosiaľ neobjavená túžba hrať sa na gentlemana a tak skončil natlačený v záchodovej kabínke vedľa kinosály a vytáčal Florentovo číslo.

"Non," povedal Florent namiesto pozdravu, keď na niekoľké zvonenie zdvihol Frankov hovor. "Čokoľvek chceš, vyrieš si to sám. Tvojmu úsudku už nedôverujem."

"Prosím," zaúpel Frank a bránil sa nutkaniu zakňučať. "Zabudol som si peňaženku v Gerardovom byte a je predsa neetické nechať ho platiť za všetko," vyhlásil a dúfal, že zmienka o etike Florenta presvedčí, aby porušil svoje nové pravidlo ("Už nikdy nevstúpim do bytu toho drzého mužského!"). Navyše tu bola možnosť, že by si Frank konečne niekoho našiel a potom by prestal Florenta obťažovať svojimi každodennými problémami. To by ho mohlo presvedčiť.

"To naozaj nemáš nikoho iného, koho by si tam za trest poslal?" zatiahol Florent nosovým hlasom.

"To nie je za trest! Myslím to vážne, Florent. Prídeš, vezmeš peňaženku a je to. Prosím ťa, závisí od toho celý môj milostný život!"

Na chvíľu zostalo v telefóne ticho, no Florent nakoniec zmierene vzdychol. "No tak dobre. Mon Dieu, čo všetko ja pre teba neurobím!"

Frank sprvu nevedel dostatočne poďakovať, no napokon položil a vrátil sa do kinosály k Gerardovi, ktorý sa na neho nesmelo usmial. Možno, pomyslel si Frank, by Gerarda mohol chytiť za ruku a natlačiť sa k nemu. Hej, to by bolo veru vskutku pekné.

Zatiaľ čo sa Frank s Gerardom hanblivo držali za ruky, Florent šiel svojim čiernym autom na miesto, kde, ako sa zaprisahal, už nikdy nevkročí. Vybehol po schodoch (pretože výťah nefungoval čo mu tiež nepridalo na nálade) a na chodbe si v hlave premietal plán. Príde k dverám, zazvoní, rýchlo povie Mikelangelovi čo chce, vezme peňaženku a odíde skôr ako sa ho Talian pokúsi na niečo spýtať. Prikývol a rozhodne vykročil k vchodovým dverám. Na chvíľu zaváhal a v tom počul naozaj neobyčajný zvuk. Zvedavo a prekvapene sa poobzeral okolo seba a keď nikoho nevidel, pritisol sa na dvere, aby lepšie počul a utvrdil sa v tom čo počul.

Takmer nedýchal, len aby mu nič neuniklo. Hrýzol si peru a v duchu dúfal, že ho v takejto situácii nikto nenachytá. A v tom sa to stalo. Počul to znova. Zvuk, ktorý až príliš pripomínal ukulele a za ním vzlyk. Florent si pritisol dlaň na ústa a natlačil sa drevo ešte viac. Chvíľu bolo znova ticho, ktoré preťal falošný tón a opitý spev. Florent vedel, že jedinými obyvateľmi tohto bytu sú Mikelangelo a Gerard a keďže druhý menovaný trávil šťastné chvíle s jeho kamarátom, dnu bude prvý menovaný. Pravdepodobne pripitý a spievajúci si nejaké talianske piesne, ktorým on nikdy neporozumel.

Florent nebol ďaleko od pravdy. To čo sa odohrávalo za dverami bolo jasné. Mikele šťastný a zároveň deprimovaný z rodiacej sa lásky vzal fľašu červeného vína a vypil toho viac ako zvládal. Po pár pohároch našiel kdesi v Gerardovom ateliéri staré ukulele s rozladenými strunami, vzal ho do obývačky, sadol si na zem a začal hrať. Myslel pritom na chladného Francúza s planúcimi očami, ktorými sa na neho pohŕdavo díval.

V momente, keď si predstavil tie jeho oči, brnkol do strún a zaúpel: "Creep, I am creep, I am weirdo.. What the hell I´m doin here... I don´t belong here.. oooo...uuuuuuuuuu..uuuuuu.." vzlykol, napil sa, aby si dodal síl a zvlažil hrdlo, a potom zopakoval refrén. Spieval tak hlasno, že všetci susedia museli byť šťastní. No jemu to bolo jedno, pretože práve v tejto chvíli praskalo jeho jemné srdce túžiace po láske.

Mikele nebol zvyknutý piť a keď pil, vždy chytal depresie nasledujúce po chvíľke nezmyselného chichotu a naopak a nutkaniu robiť veci, ktoré by za triezveho stavu (pravdepodobne) nikdy nespravil.

Túto osobnú chvíľku však preťal úplne iný tón ako ukulele dokáže vylúdiť. Mikele prestal hrať, pozrel sa na hudobný nástroj, ktorý držal v rukách a čakal či sa ten zvuk zopakuje. Keď ho znova počul, vstal zo zeme a ten zvuk šiel hľadať. Trvalo to ďalšie tri zazvonenia, kým si uvedomil, že zvuk nepochádza z mikrovlnky ani z okna, ale od dverí. Pricupital k nim, pretože sa jeho nálada prehupsla k tej šťatnejšej (Mikele miloval hádanky a schovávačky) a oprel sa o stenu.

"Klop klop.." zachichotal sa a dlaňami si zakryl oči, aby ho nikto nenašiel.

Prekvapený Florent sa najskôr nezmohol na slovo, no potom si povzdychol typické "Mon Dieu", ktoré malo poukázať na to, že opitého Taliana nechcel stretnúť ani v najhoršom sne.

"Toho nepoznám," zamračil sa Mikele a pre istotu otvoril dvere. "Ale teba poznám.." zamumlal a prezeral si Florentovu tvár. "Podobáš sa na toho..z telky.. čo mal takú lopatu a mlátil ňou ženy a deti a mračil sa pritom. Presne ako sa teraz mračíš na mňa." Mikele odtisol Florenta bokom a poobzeral sa po chodbe. "Máš aj lopatu?"

"Nie, nemám, som Florent a prišiel som po Frankovu peňaženku" povedal rozhodený Florent a gánil na Mikeleho. Urazilo ho, že o ňom ten pomätenec rozprával ako o niekom, kto je schopný ublížiť ženám a deťom a tiež to, že sa ho pýtal na lopatu. Florent lopatu nikdy nevlastnil a tiež sa stránil akýchkoľvek bitiek, pretože on nebol stvorený na boj použitím hrubej sily.

Pretisol sa okolo Mikelangela do bytu a začal sa sám rozhliadať po kamarátovej peňaženke, pretože vedel, že obyvateľ tohto bytu mu nápomocný nebude. Jeho oči sa však okamžite zastavili na podlahe, kde trónila fľaša od červeného vína (nie príliš drahého, to vedel posúdiť aj podľa etikety), prevrátený pohár, dve fliačiky vína na koberci a dvojlitrová fľaša Coca Coly. Florent sa okamžite zhnusene otočil k Mikelangelovi, ktorý sa stále snažil uistiť v tom, že žiadna lopata ani iná "zbraň" sa nenachádza v ich blízkosti a vtiahol ho do bytu.

"Frankovu peňaženku! Okamžite!" zavelil Francúz a Mikelangela premohol stav zúfalstva. "Chcel by som byť perfektný.. Mať skvelé telo a dušu.." vzlykol a zložil sa na gauč.

Florent to už viac nemohol vydržať. Nemal rád opitých ľudí, nemal rád falošné tóny rozladených hudobných nástrojov a bytostne neznášal, keď sa riedilo víno. Úplne najhoršie však bolo, a to už Floret nemohol predýchať, keď uvidel, že červené víno Mikele zriedil tým najprízemnejším - coca colou. Striasol sa už len pri pomyslení na to, otočil sa a odišiel.
Mikelangelo sa zosunul na zem a vzal svoje ukulele. Vylúdil z neho ďalší z tónov, ktoré trhali uši a pozrel sa na dvere. Mykol plecami a začal spievať.

Florent sa mu určite iba zdal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Andy Andy | Web | 26. května 2012 v 23:27 | Reagovat

wow no pani :)
tak "Máš aj lopatu?" mě dodělalo a tlemím se jak magor :D
a ano rozhodně se pobozkajů a to co nejdříve :D

2 Sally Sally | E-mail | 26. května 2012 v 23:38 | Reagovat

skvely dil, hlavne ty opilecke vyjevy :D zas jsem to hned precetla a chci viiic :D a kdy se polibi? V pristim dile asi ne..tak v tom dalsim? :D byt to na me, uz se libaji davno, Dannie vi jak to u me je :D uz se tesim na libacku! :P

3 Fanny Fanny | E-mail | Web | 27. května 2012 v 19:24 | Reagovat

chudáááčik Mikele... Florent by sa už konečne mohol trochu okresať a zbaviť sa tých jeho francúzskych móresov, kurnik šopa :D a krásna kapitola, som zvedavá ako to pojde ďalej :) no a samozrejme, už len predstava Franka držiaceho Gerarda hanblivo za ruku mi vylúdila úsmev na tvári, nie to ešte to, čo príde v ďalších častiach :D len tak ďalej dievčatá :)

4 Niwy Niwy | Web | 27. května 2012 v 22:03 | Reagovat

ukulele...creep...AMANDA!!! :D bože ja som sa taaaaaak smiala :D pardon teraz zmysluplného komentu naozaj nie som schopná :D

5 Amy Amy | 16. června 2012 v 14:49 | Reagovat

Creep od Radiohead,tu písničku miluju :)
Chudák Mikey,zažije nehezké chvilky až zjistí že se mu to jen nezdálo :D
odhaduju že se políbí tak v jedenácté,nejpozději ve čtrnácté kapitole. Do té doby by si snad mohli uvědomit vzájemnou náklonost :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama