Talk To Me - 2/48 - Getting Answers

26. června 2012 v 14:08 | preklad Fanny |  Talk To Me
Pokračovanie ako som sľúbila :) komentáre pošenia!


Getting Answers

Gerard si to namieril do jeho izby v suteréne ako vždy a ja spolu s Mikeym sme sa uvelebili v obývačke s úmyslom hrať video hry. Nevnímal som akú hru Mikey vybral, pretože moja myseľ bola zaneprázdnená myslením na Gerarda. A hoci som to všemožne chcel poprieť, mal som ho rád. Gerard bol jediný človek, ktorý sa pri mne cítil dobre aj keď som s ním nikdy neprehovoril. Prijal moje ticho, takže tým prijal i mňa. No myslím, že na to všetkom už viac nezáleží, pretože ako sa zdá, nemá o mňa viac záujem. Hoci dva roky po tom sa so mnou rozpráva znova. Nedokázal som pochopiť prečo.

"Fraaaank!" Mikeyho hlas ma vytrhol z myšlienok. Obzrel som sa ponad plece aby som sa ujistil, že Gerard sa nikde v blízkosti nenachádza, než som prehovoril.

"Čo je, Mikes?"

"Nehovor mi 'čo je, Mikes'! Máš na kolenách položený ovládač a ani si sa ho nedotkol."

"Oh, sorry," pokrčil som ramená a zodvihol ovládač, "zasa som bol myšlienkami inde."

"A kedy si ty vôbec myšlienkami prítomný?" zasmial sa Mikey

"Tiež pravda.." slabo som sa zasmial.

Začali sme hrať a ja som sa aspoň trochu odreagoval zabíjaním zombíkov. Zabil som ich viac ako Mikey a keďže ten hrozne ťažko niesol čo i len možnú prehru, zodvihol sa a vypol hru, keď videl, že tam nie je šanca na to, aby vyhral. A v podstate som bol rád, že hru vypol, keďže som sa s ním potreboval porozprávať. Predtým než prepol telku na nejaký náhodný TV kanál, znova som sa pozrel cez rameno ubezpečujúc sa, že Gerard nie je nikde v dosahu.

"Mikey?"

"No?"

"Vieš o tom, že ma Gerard ignoroval celé dva roky?" spýtal som sa. Mikey vedel o Gerardovi všetko, o tom, ako sa zvykne chovať, až na malý fakt, že som sa doňho buchol.

"Yeah," prikývol.

"Dnes na mňa prehovoril," povedal som. Mikey vyzeral prekvapene rovnako ako som bol prekvapený ja.

"Fakticky? Čo povedal?"

"Len sa ma spýtal čo sa stalo môjmu krku."

"Niekedy je strašne divný," Mikey pokrčil ramená. "Tak sa občas správa aj ku mne. V jednej sekunde sme najlepší kamoši, v tej druhej ho ani nespoznávam."

"Je to fakt otravné," vzdychol som si sadnúc si späť na pohovku. "Neviem ho prečítať"

Mikeyho výraz sa zrazu zmenil na vážny a zahľadel sa na mňa s rozšírenými očami.

"Čo je?" spýtal som sa, rýchlo sa obzerajúc mysliac si, že niekto vošiel dnu, ale nezbadal som nikoho a Mikeyho oči boli stále na mne. "Tak vážne, čo je?!"

"Holy fuck," zašepkal. "Holy fuck! Ty máš Gerarda rád!!!"

"Sakra, Mikey, zníž hlas dopekla!" Zavrčal som, vediac že musím byť už červený ako paradajka. "Myslím.. vlastne.. nie.. nie, nemám!"

"Hovno, jasné že máš!" Mikey zalapal po dychu na čo si zmysel dramaticky padnúť na zem držiac sa za hrdlo predstierajúc že ho napína. "Myslím, že mi je z toho zle. Oh môj bože, som tak znechutený."

"Prečo by si mal byť znechutený? Veď sme spolu nič nemali!" Mikey sa okamžite posadil a pozrel sa na mňa. "Teda, myslím... nie že by som niečo chcel, alebo ho vôbec mal rád." Mikey zdvihol obočie a posunul si okuliare bližšie ku koreňu nosa. "Oh, no tak ma pojeb, mám ho rád!"

"Ha!" Mikey na mňa ukázal prstom "Vždy som mal ten pocit. Trávil si až príliš veľa času v tom hnusnom suteréne."

"Bolo to až tak očividné?"

"No mne áno," Mikey pokrčil ramená sadajúc si na miesto vedľa mňa. "Gerard je ale stratený prípad, pochybujem že si niečo všimol."

Radšej som sklonil pohľad. Časť zo mňa si želala, aby si Gerard niečo všimol, čokoľvek, ale tá druhá naopak dúfala, že nie. Pokiaľ to, že sa odomňa vzďaľoval bola jeho reakcia na uvedomenie si, nič dobré mu nemohlo prúdiť mysľou.

"Mal by si sa s ním porozprávať," povedal Mikey plesnúc ma po ramene - silnejšie než zvyčajne. Ten chalan skutočne nevedel ako gestikulovať bez spôsobenia bolesti.

"Čo?"

"Myslím - nie - nie tak ako to vyznelo - viem že nemôžeš, alebo teda, nechceš," zakoktal sa, očividne ľutujúc svoj výber slov, ale nevadilo mi to. Viem, čo tým myslel.

"To je v pohode, Mikes, viem čo si tým myslel."

"Oh, dobre, prepáč že to vyznelo opačne."

Pokrútil som hlavou a znova som sklonil pohľad.

"A hoci som absolútne znechutený pri myšlienke že ty a môj brat, no, veď vieš, že by ste boli spolu - oh, odporné - myslím že by si mal prísť na to, čo sa s ním deje. Dostaň z neho nejaké odpovede, aspoň sa tým nebudeš trápiť."

Zadíval som sa na Mikeyho. Hoci vedel byť niekedy hrozne smiešny, no keď chcel vyznieť vážne, tento chalan bol lepší než hociktorý iný terapeut.

"Skutočne ti to neprekáža?" spýtal som sa.

"Yeah! Som jeho brat, som zvyknutý na jeho debilný prístup, ale ak ho máš rád, tak pre teba je to iné."

"Tak, ako by som to mal spraviť?" spýtal som, cítiac sa už teraz nervózne.

"No, viem, že nemáš rád keď musíš rozprávať a tak, ale myslíš, že by si mu mohol písať alebo čosi? Myslím tým, ísť tam dole a použiť svoj mobil?"

Mikey vedel, že aj keď sa jedná iba o písanie si s ľuďmi, stále som sa cítil neuveriteľne nervózne. Nebolo to iba o mojom hlase, celkovo som nenávidel dorozumievanie sa s ľuďmi, takže písanie na mobile bolo použité iba v skutočne nevyhnutných prípadoch.

"Myslím, že to by som zvládol..." zamumlal som, vyťahujúc mobil z vrecka.

"Tak sa do toho pusť," povzbudil ma. "Viem, Gerard vie byť niekedy strašne divný, ale je milý, niekde pod tou všetkou hnusnou špinou a mastnotou z neumývania sa. Ugh, odporné. Prečo ho to vôbec máš rád?"

"Mám svoje dôvody," zasmial som sa

"Ew, len aby to neboli nejaké špinavosti!"

"Nie!" zasmial som sa znovu vstávajúc. Musel som to spraviť. Nech moje srdce neuveriteľne búšilo a mozog kričal nie, otočil som sa Mikeymu chrbtom a vykročil k Gerardovmu suterénu.

Zopárkrát som sa zhlboka nadýchol, predtým, než som jemne zaklopal na dvere. Pritisol som k nim ucho, len kvôli tomu aby mi náhodou neušlo jeho zavolanie, ale nič som nepočul. Zaklopal som znova a keď som stále nedostával žiadnu odpoveď, praskli mi nervy a otočil som sa na podpätku pripravený zdrhnúť preč, ale narazil som rovno na Mikeyho.

"Snáď nechceš hneď zdrhnúť," povedal Mikey. "Choď dnu."

Pokrútil som hlavou, bojac sa že Gerard by ma mohol počuť spoza dverí. Mikey posmešne prikývol a odstrčil ma z cesty. Rozrazil dvere a ja som si rukami prikryl ústa, nie že by z nich vôbec nejaký zvuk vychádzal. Bola to iba nejaká moja verzia výkriku. Skôr než som mohol urobiť čokoľvek iné, Mikey ma strčil dovnútra a zatresol za mnou dvere. Niekoľkokrát som sa potkol dole schodmi, no nespadol som až kým som sa nedostal k poslednému schodu, kedy som vletel do izby ako úplný idiot, tvárou ryjúc do zeme. Bol som príliš vystrašený na to, aby som zdvihol pohľad, pretože som vedel, že som sa práve dokonale zosmiešnil.


 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Andy AB Andy AB | 27. června 2012 v 18:10 | Reagovat

Pprvní? Baví mě to číst a jsem zvědavá co bude dál. Mno těším se :)

2 HSimC HSimC | 27. června 2012 v 19:50 | Reagovat

No porazilo by ma keby mi niekto neodpovedal na otázky :D ... Autorka si vybrala dobrý námet :) Uvidíme ako Frank povie svoje Áno na ich svadbe, kde by bolo plno ľudí (ak by sa nejaká v tejto story zjavila)

3 Fanny Fanny | 27. června 2012 v 22:28 | Reagovat

Nuž, asi by to napisal na mobile :D kazdopadne, som rada ze sa to paci, ja osobne som fakt zamilovana az po usi :D

4 Annn Annn | 30. července 2012 v 22:56 | Reagovat

super! A kdy další?

5 Abby Abby | 3. srpna 2012 v 15:51 | Reagovat

Je to originální;) kdy bude další část? :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama